Veľkou bariérou pre podnikateľa je primerane sebavedomý úradník, ktorý nevie, aké sú jeho povinnosti
„Už niekoľko rokov členovia Podnikateľskej aliancie Slovenska prostredníctvom Indexu podnikateľského prostredia, ako aj hodnotenia legislatívy upozorňujú na nízku vymožiteľnosť práva a z tohto dôvodu na neustále sa zhoršujúce podnikateľské prostredie,“ konštatuje viceprezident aliancie Peter Serina na Právnickom fóre, ktoré vo februári zorganizoval týždenník TREND a epravo.sk. V dnešnej realite, kde existujú regulácie, povolenia a formality úplne na všetko, nie je podľa neho väčšou bariérou pre podnikateľa nič iné než primerane sebavedomý úradník, ktorý buď nevie, aké sú jeho povinnosti, alebo nechce vedieť, aké sú práva občana.
P. Serina pripúšťa, že podnikatelia to riešia tak, že zákon obchádzajú, úradníka korumpujú alebo sa podriadia a nechajú sa šikanovať. „Netvrdím, že len takto sa získavajú povolenia, dotácie či príspevky z fondov EÚ. Je však verejné tajomstvo, že verejné súťaže či eurofondy sú zmanipulované. Podnikatelia to vedia, hovoria o tom a radšej sa do nich ani nezapájajú,“ dodáva.
Peter Serina Zdroj: Milan David
Nefunkčná verejná správa
Problémom číslo jeden je nefunkčná a prebyrokratizovaná verejná správa. PAS, ale aj odborná verejnosť už roky volajú po jej odpolitizovaní. Víťazné strany po voľbách obsadia všetky miesta na úradoch svojimi ľuďmi, a tak dochádza každé štyri roky k ich výmene. Za politické sa pritom považujú aj funkcie „nezávislých“ regulačných, bezpečnostných či iných štátnych orgánov.
Druhá oblasť, ktorá trápi biznis, je prijímanie, stabilita a aplikácia zákonov. Legislatívny proces, tak ako je nastavený na Slovensku, je podľa PAS nejasný, nepružný a nekvalitný. Neodborné návrhy s výrazne kontroverzným znením, často motivované záujmami lobistov či iných skupín, produkujú nekvalitnú legislatívu. To má za následok časté zmeny zákonov. Výnimkou nie je ani situácia, keď sa novelizovala novela, ktorá ešte ani nebola účinná. Išlo o Trestný zákonník. Na Slovensku sa prijíma viac ako 480 právnych predpisov ročne, čo robí z legislatívy trhací kalendár.
Okrem súdov považuje PAS za problematické aj ďalšie oblasti justície. Patrí sem policajný zbor, prokuratúra, správcovia, exekútori. „Justíciu vnímame v dvoch rovinách, a to v trestnej, kde štát zlyháva pri odhaľovaní páchateľov trestných činov, ktorí sa vydávajú za podnikateľov. Na druhej strane dochádza vzhľadom na spomínanú legislatívnu explóziu k stavu, keď má podnikateľ často pochybnosti, či je jeho konanie legálne, keďže si predpisy odporujú, prípadne na ich výklad nie je jednotný názor,“ konštatuje P. Serina.
Niekedy majú podnikatelia dojem, že páchateľmi trestných činov v tejto krajine sú len oni. Prípadov, keď odsúdili sudcu, úradníka či nebodaj politika, je ako šafranu. Zdá sa, akoby boli na Slovensku dve kategórie občanov. Jedna, ktorá trestné činy pácha a je za ne trestaná, a druhá, o ktorej sa hovorí, že ich pácha, všetci sú o tom presvedčení, len orgány činné v trestnom konaní žiadne pochybenia nikdy nenájdu. Alebo ich ani činnosť týchto ľudí nezaujíma.
Róbert Madej Zdroj: Milan David
Civilné konanie na súdoch zasa postihujú nenormálne prieťahy, pričom štatistiky, ktoré prezentuje ministerstvo spravodlivosti, zďaleka nepostihujú skutočnosť. Štatistika z marca 2015 hovorí o pätnástich mesiacoch priemernej dĺžky obchodného sporu. Toto číslo sa však týka len riešení na okresnom súde. Nie je v ňom odvolacie, prípadné dovolacie konanie a exekučné konanie. Ak by sa do dĺžky konania započítali všetky typy konaní od podania žaloby po jej reálne vymoženie či dobrovoľné zaplatenie, dospelo by sa v priemere k číslu väčšiemu ako tri roky.
„Domnievam sa, že žiadna čiastková zmena nepomôže. Súdy by potrebovali manažérske riadenie procesov hodné 21. storočia, s technikou a vybavením na úrovni dôležitosti súdu ako inštitúcie. A v neposlednom rade by potrebovali personál, ktorý by tvorili odborníci nielen na úrovni sudcov a vyšších súdnych úradníkov, ale aj na úrovni asistentov, tajomníkov či ostatných súdnych úradníkov,“ poznamenáva P. Serina.
Vláda vidí zlepšenie
Poslanec Smeru-SD, právnik Róbert Madej na Právnickom fóre, naopak, tvrdí, že v uplynulom volebnom období sa toho urobilo pre vymožiteľnosť práva veľa. Ako jednu z dôležitých vecí spomína nový systém výberu sudcov. Tí po novom prechádzajú previerkami Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorý zisťuje, či sú morálne spôsobilí na výkon funkcie a či ich napríklad nemôže niekto vydierať. „Už sa stalo, že Súdna rada niektorých kandidátov na funkciu sudcu na základe stanoviska NBÚ odmietla,“ dodáva.
Podľa generálneho riaditeľa sekcie legislatívy na ministerstve spravodlivosti Juraja Palúša by mala priniesť pozitívne zmeny aj rekodifikácia občianskeho práva procesného. Cieľom je najmä urýchliť súdne konania.
Civilné konanie pred súdmi budú namiesto takmer osemdesiatkrát novelizovaného Občianskeho súdneho poriadku upravovať tri nové poriadky. Ide o Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Jednotlivé strany sporu už nebudú môcť konanie predlžovať donekonečna, súdu na začiatku predložia všetky dôkazy, svedkov a na nové dokazovanie už sudca nebude prihliadať. Pripustí ho len vo výnimočných prípadoch. Zefektívniť sa má napríklad aj doručovanie súdnych zásielok.
J. Palúš spomína aj ďalšie novinky ako novelu Obchodného zákonníka a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, známu aj ako takzvaný Lex Váhostav. Podľa vlády by mala priniesť vyššiu ochranu veriteľov pri reštrukturalizácii firmy, ktorá sa topí v dlhoch.
Ako poslednú vec, ktorá by mala zlepšiť právne prostredie na Slovensku, uvádza J. Palúš zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti firiem. Okrem fyzických osôb budú trestne zodpovedné aj právnické osoby. Za trestné činy im má hroziť široká škála trestov. Z pôvodného návrhu však v legislatívnom procese vypadli takmer všetky trestné činy ekonomického a hospodárskeho charakteru. Odborná verejnosť sa tak obáva, že v praxi bude tento zákon málo účinný.
Juraj Palúš Zdroj: Milan David
Únos štátu
Advokátka Zuzana Čaputová z Via Iuris považuje za kľúčové z hľadiska právneho fungovania štátu to, že demokracia ani dve desaťročia po nežnej revolúcii nefunguje dobre. Podľa Via Iuris oligarchovia, ktorí investovali do svojich politických nominantov, potichu nastavujú svoje pravidlá, ovplyvňujú prerozdeľovanie verejných zdrojov vo svoj prospech a zabezpečujú si beztrestnosť.
Podľa Z. Čaputovej je zvláštne, že napriek mnohým korupčným kauzám nebol za dlhé obdobie odsúdený žiadny vplyvný politik či podnikateľ. Napraviť pokrivený systém by pomohli viaceré opatrenia, ktoré Via Iuris navrhuje v oblasti polície, prokuratúry a súdnictva. Ide predovšetkým o zriadenie nezávislého orgánu, ktorý by prešetroval sťažnosti na policajtov a nahradil by súčasnú inšpekciu, ktorá je pod politickým vplyvom ministra vnútra. Odpolitizovať políciu by pomohlo, keby policajný prezident nemohol byť len tak bezdôvodne odvolaný.
Zuzana Čaputová Zdroj: Milan David
Čo sa týka prokuratúry, Via Iuris vypracovala viaceré zmeny, ktoré sa týkajú najmä nezávislého výberu prokurátorov a elektronického prideľovania vecí. To by zúžilo priestor na korupciu podobne, ako je to na súdoch. V justícii by podľa Z. Čaputovej pomohlo, ak by sa sfunkčnili disciplinárne senáty, ktoré riešia prehrešky sudcov. Senáty sú v súčasnosti nedostatočne obsadené, čo zapríčinilo, že napríklad v roku 2014 definitívne vyriešili len štrnásť percent disciplinárnych podaní na sudcov. Vlani im prišlo šestnásť nových oznámení na údajné priestupky sudcov, pričom zatiaľ nepotrestali ani jedného.
Organizácia Via Iuris oslovila ešte pred voľbami všetky relevantné politické strany, ktoré kandidovali. Žiadala od nich záväzok, že v prípade účasti vo vláde sa budú snažiť vyriešiť základné problémy, ktoré sa týkajú vymožiteľnosti práva. Kladnú odpoveď dostali od všetkých s výnimkou Smeru-SD, ktorý na ich výzvu nereagoval. SNS si nechala dlhší čas na rozmyslenie.
Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2016:
