Kde sa zastaví rast hypotekárnych úrokov? Šťastie v nešťastí slovenských dlžníkov

Dlžníci môžu mať v súčasnosti jednu veľkú výhodu – že väčšina z nich si peniaze požičiava na dlhšie obdobie, čiže má zafixovanú úrokovú sadzbu. Aktuálny rast úrokov sa ich tak momentálne nedotýka.

Mnoho Slovákov spravilo dobre, keď si s príchodom inflácie predlžili svoju fixáciu na niekoľko rokov. Mohli tak spraviť bezplatne počas jej exspirácie alebo za poplatok aj v priebehu splácania. Tým sa pred vysokými úrokmi dočasne ochránili.

Podľa dát Európskej centrálnej banky mali na jar zafixovanú úrokovú sadzbu na viac ako rok takmer štyri pätiny slovenských dlžníkov. Ide o úplne opačnú situáciu, ako bola pred dekádou, keď štyri pätiny dlžníkov malo variabilnú sadzbu.

Nie všetci Európania však majú takéto šťastie. V baltských krajinách Lotyšsko a Litva má zafixované úroky iba každý dvadsiaty dlžník. Ten nepociťuje iba 25-percentnú domácu infláciu, ale aj prudký nárast splátok za hypotéky. Pre nedávno prijaté krajiny do eurozóny to bude ťažká situácia.

Slováci si úrokové sadzby fixujú na tri až päť rokov. Keďže najväčší nárast hypotekárnych úverov bol zaznamenaný od roku 2021 až do súčasnosti, veľká časť nových hypoték je tak chránená pred vysokými sadzbami minimálne do roku 2024. Potom je tu však veľká časť dlžníkov z rokov 2014 až 2017, ktorých fixácie postupne exspirujú. Prechod na vyššie úrokové sadzby bude pre mnohých bolestivý.

Inflačný výhľad

Výška budúcich úrokových sadzieb závisí od mnohých vecí. Primárne však od inflácie. Na základe jej odhadov si banky požičiavajú peniaze, ktoré následne požičiavajú vo forme hypoték. Cenu peňazí, aspoň tých krátkodobých, ovplyvňuje najmä Európska centrálna banka. A tá začala po vyše roku vysokej inflácie ráznejšie konať.

Začiatkom septembra zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o bezprecedentných 75 bázických bodov na 1,25 percenta, čím sa vymanila zo záporných či nulových úrokových sadzieb. A to je len začiatok veľkého rastu úrokov v eurozóne. 

Veľká väčšina predstaviteľov ECB volá po ďalšom razantnom sprísňovaní menovej politiky. Očakáva sa, že sadzby stúpnu o rovnakú úroveň ešte aj v októbri a začiatkom roka by mali dosiahnuť dve percentá. Jastrabí slovník prezidentky ECB Christine Lagardovej, podporujúci ďalší rast sadzieb, spôsobil zvýšenie očakávanej budúcej úrokovej sadzby, ktorá sa dostala na horné rozpätie toho, čo ekonómovia nazývajú neutrálna sadzba.

Ide o úrokovú sadzbu, ktorá neuvoľňuje a ani nesprísňuje monetárnu politiku. Inými slovami, na infláciu by mala mať neutrálny vplyv. To je nutné minimum, ktoré treba dosiahnuť, aby centrálna banka prestala svojou politikou podporovať ďalší nárast inflácie.

Ekonómovia ECB v súčasnosti vidia neutrálnu sadzbu na úrovni 1,5 až dve percentá. Ide však o teoretické číslo, pri ktorého výpočte sa môžu mýliť. Navyše, aj keby neutrálna sadzba bola na takto nízkej úrovni, na boj s infláciou budú musieť prísť ešte vyššie sadzby.

Súčasné ocenenie finančného trhu hovorí o hlavnej úrokovej sadzbe ECB až na úrovni 2,7 percenta v polovici budúceho roka. A od tejto úrovne vidia iba pomalý a postupný pokles. Nič také, čo očakáva ECB, podľa ktorej inflácia klesne už v roku 2024 k úrovni 2,3 percenta. V takto optimistických odhadoch je momentálne centrálna banka sama.

Čoraz väčšie spektrum ekonómov si začína uvedomovať, že posledný rast inflácie nie je iba prechodná záležitosť. Naopak, ide o štrukturálny problém súvisiaci s ekonomickou vojnou medzi Východom a Západom, trvalo vyššími cenami energií, vyššej postcovidovej ceny práce, negatívneho demografického vývoja či nadmerného zadlženia vlád.

Ak bude trvalo vyššia inflácia, budú musieť ostať aj trvalo vyššie úrokové sadzby. Pre dlžníkov, ktorí očakávali, že nulové sadzby tu ostanú navždy, prichádza zreálnenie ich výhľadov. Otázka však je, ako vysoko môžu úrokové sadzby v eurozóne narásť a ako dlho sa na týchto úrovniach udržia.

Európsky limit

Vzrastie úroková sadzba v eurozóne na úroveň amerických či českých sadzieb? Je to veľmi nepravdepodobné. Dôvody sú tri.