Už dnes tam firmy ako T-Systems, IBM, AT&T či GlobalLogic zamestnávajú tisícky ľudí. A chcú rásť ďalej. Na to potrebujú ďalších kvalifikovaných a motivovaných zamestnancov. Kde ich však vziať, keď trh práce, obzvlášť pri IT špecialistoch, je vysoko decifitný a solídny plat na prilákanie nových kolegov nestačí?
Začnime v školách
Prezident IT Asociácie Slovenska Mário Lelovský hovorí, že dopyt zamestnávateľov vo všeobecnosti prevyšuje ponuku: „Na Profesii momentálne firmy hľadajú ľudí na 15-tisíc pozícií. Naopak, prácu hľadá iba tritisíc ľudí a väčšina z nich je dnes už zamestnaná.“ Vyčísľuje, že v súčasnosti na Slovensku na ítečkových pozíciách pracuje 65-tisíc ľudí. A dodáva, že do roku 2020 budú ítečkové a tiež neítečkové firmy na celom Slovensku márne hľadať až dvadsaťtisíc ľudí.
Potenciálnych zdrojov na vykrytie tohto deficitu je viacero, ale každý má svoje limity. Na ítečkové vysoké školy na Slovensku sa každoročne hlási menej uchádzačov, napríklad na Fakultu informatiky a informačných technológií STU v Bratislave sa tento rok prihlásilo o tretinu menej študentov než vlani. Jedným z top dôvodov je, že mladých ľudí láka cudzina. „Polovica stredoškolákov v Bratislave chce ísť študovať do Česka,“ cituje M. Lelovský štatistický prieskum. Možno očakávať, že v Košiciach či Prešove by dopadol obdobne. Naopak, zo zahraničia sa späť domov chce vrátiť len polovica Slovákov.
Pozície IT špecialistov môžu firmy, teoreticky, obsadzovať cudzincami. V prípade košického IT Valley sa diskutuje o geograficky blízkej Ukrajine, kde školstvo každoročne vyprodukuje desaťtisíc nových ítečkárov. Lenže v lákaní Ukrajincov sú omnoho aktívnejší Poliaci a Česi, kým Slováci zatiaľ nepokročili ani v znižovaní vlastnej byrokracie. Vybavenie pobytového a pracovného povolenia trvá v priemere 183 dní, čo je pre potreby (nielen) IT firiem príliš dlhý čas.
Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš zdôrazňuje význam kariérneho poradenstva na školách. „Každoročne na trh práce prichádza 53-tisíc absolventov stredných a vysokých škôl. Takmer dve tretiny sa zamestnajú v sektoroch, ktoré nevyštudovali,“ vyberá zo štatistík svojho rezortu. Dôvod vidí B. Ondruš aj v tom, že žiakom a najmä ich rodičom chýbajú informácie o tom, ktoré povolania sú perspektívne. Navyše, výchovní poradcovia na školách (čo sú vlastne vybraní učitelia) majú na žiakov veľmi málo času.
Branislav Ondruš: Potrebujeme zlepšiť kariérne poradenstvo na školách. Zdroj: Ivan Fleischer
Spolupráca s firmami
Nesúlad „produkcie“ školstva a potrebami praxe – nielen v IT sektore – hasí štát rekvalifikáciami. V nadchádzajúcich rokoch má na tieto aktivity sto miliónov eur z fondov EÚ. Ambíciou štátu je individuálny prístup, ktorý zvýši šance nezamestnaného nájsť si prácu. Aj v sektoroch, ktorým ľudia chýbajú.
Tradičnou myšlienkou, ktorá opakovane zaznievala aj v Košiciach na minulotýždňovej TREND konferencii HR pre digitálny svet, je, že štát a školy musia pri riešení HR výziev spolupracovať s firmami. Tie by mali definovať svoje požiadavky na ľudské zdroje, propagovať svoj sektor a najmä participovať na vzdelávacom procese. To všetko sa zhmotňuje v projekte IT Akadémia, na ktorom sa podieľajú slovenské univerzity, ITAS aj IT Valley. Cieľom je zásadne inovovať vyučovacie predmety na základných, stredných i vysokých školách, vytvoriť nové predmety, ktoré odrážajú moderné technologické trendy (napríklad programovanie mobilných aplikácií), a tiež pripraviť na ne pedagógov a zapojiť do nich firmy. Projekt IT Akadémia s rozpočtom 21 miliónov eur a dĺžkou realizácie 50 mesiacov by mal štartovať už tento september. Zatiaľ však jeho realizátorom chýba podpísaná zmluva o poskytnutí eurodotácií.
V lákaní ukrajinských ítečkárov sú aktívnejší Poliaci a Česi
Juraj Girman: Mileniáli sa neidentifikujú s firmou, ale s komunitou, ktorá tvorí firmu. Zdroj: Ivan Fleischer
Pochopiť mileniálov
HR v digitálnej ére nie je len o dostupnosti ľudských zdrojov. Manažéri ítečkových firiem sa boria aj s otázkami, ako ľudí získať a udržať.
Podľa prieskumu, ktorý exkluzívne pre TREND konferenciu realizovala agentúra GfK medzi zamestnancami z firiem v IT Valley, sú košickí ítečkári s prácou spokojní. Zatiaľ. Lebo štyria z desiatich respondentov aj tak nevylučujú, že v budúcnosti odídu do zahraničia. A najmä, motivácia ľudí nemusí byť prvoplánová: výrazne viac než plat je pre nich dôležitá atmosféra vo firme. Pätina respondentov ako primárny atribút spokojnosti uviedla „prácu na zmysluplných projektoch“.
Odráža to filozofiu mileniálov, mladých ľudí, ktorí sú hlavnou cieľovkou personalistov v IT Valley. V praxi to napríklad znamená, že firmy musia zabudnúť na klasický nábor, lebo svojich zamestnancov musia doslova prilákať, tvrdí predseda Správnej rady Košice IT Valley a riaditeľ jednej z divízií slovenského T-Systemsu Juraj Girman.
„Väčšinu z deväťsto ľudí našej divízie sme nezohnali cez inzeráty, ale aktívne cez sociálne siete alebo kontakty,“ dodáva. Hovorí tiež o lojalite mileniálov: „Neidentifikujú sa s firmou, ale s komunitou, ktorá tvorí firmu,“ vraví J. Girman. A podstatu riadenia ľudských zdrojov v digitálnej firme vystihuje v jednoduchej vete: „Úspech HR závisí od toho, ako ľuďom budeme vedieť predať kontext.“
