Kde sú najväčší slovenskí ekonómovia? V zahraničí

TREND ich hľadal v rebríčku medzinárodného projektu RePEc (Research Papers in Economics), v ktorom hodnotenie vedcov zahŕňa analýzu citácií ich jednotlivých štúdií, ako aj ich sťahovanie z webu. Z tohto rebríčka vytŕča šesť mien top ekonómov narodených na Slovensku. V krajine z nich prevažne pôsobí len jeden. Ostatní sú v USA, v Kanade, Británii, v Nemecku a v Prahe.

Čiastočný návrat domov

Dvaja z top šestky sa zapájajú aj do najvyššieho politického a ekonomického diania na Slovensku. Vlani prijal ponuku externého členstva v Bankovej rade Národnej banky Slovenska Ľuboš Pástor. Inak naďalej učí financie na prestížnej University of Chicago. Tam pôsobí už od roku 1999 a vo svojom výskume sa venuje najmä finančným trhom, v súčasnosti napríklad vplyvom politickej neistoty na ceny aktív.

Ekonómia ho podľa vlastných slov zaujala najmä preto, že poskytuje logický pohľad na spoločenské dianie a pomáha ľuďom robiť lepšie rozhodnutia. Spoločenské dianie Ľ. Pástora nadchlo po páde komunizmu v roku 1989, keď mal pätnásť rokov.

Zo šiestich slovenských ekonómov z rebríčka RePEc pôsobí prevažne na Slovensku len jeden

Jeho najcitovanejšou prácou je článok o vplyve likviditného rizika na ceny akcií. „Ukazujeme, že likvidita sa z trhu občas vyparí, ako napríklad počas finančnej krízy. Toto riziko nie je možné diverzifikovať, je však možné ho merať. Zistili sme, že investori za toto riziko požadujú prémiu, teda vyšší výnos,“ hovorí zrejme najvplyvnejší slovenský ekonóm.

Politikom by odporúčal najmä podporu podnikateľského prostredia – menej byrokracie, atraktívnejšie daňové podmienky pre biznis, ale aj reformu súdnictva, vládne investície do infraštruktúry a z dlhodobého hľadiska aj kvalitnejší vzdelávací systém. „Lepšie podnikateľské prostredie by viedlo k novým investíciám, domácim i zahraničným, a k rýchlejšiemu hospodárskemu rastu. Pomohlo by vyriešiť problém dlhodobej regionálnej nezamestnanosti a takisto by viedlo k rýchlejšiemu rastu reálnych miezd,“ hovorí pre TREND Ľ. Pástor.

Ľuboš Pástor Zdroj: osobný archív Ľ. Pástora

Problémom je však podľa neho krátkodobý horizont, ktorý pri svojom pôsobení politici zvažujú. Teda obdobie maximálne niekoľkých rokov dopredu – do ďalších volieb. „Ekonómovia sa zvyknú dívať viac do budúcnosti. Takže reformy, ktoré sú dlhodobo prospešné, ale krátkodobo bolestivé, sa viac páčia ekonómom ako politikom,“ dodáva.

Iniciatívu nebohého Martina Filka, Ľudovíta Ódora a Štefana Kišša s názvom „hodnota za peniaze“, ktorá by mala viesť k efektívnejšiemu míňaniu verejných prostriedkov, Ľ. Pástor podporuje. „Musíme si akurát dať pozor na to, aby novozaložené analytické jednotky na ministerstvách neboli politicky manipulovateľné, aby ich práca bola objektívna,“ hovorí o budovaní personálnych kapacít jednotlivých rezortov, ktoré je súčasťou reformy.

Šéf vládnych analytikov

Druhým významným ekonómom, ktorý pôsobí v zahraničí, ale začal sa angažovať aj doma, je Jan Fidrmuc. Okrem vyučovania na londýnskej Brunelovej univerzite od vlaňajška vedie aj vládny analytický Inštitút pre stratégie a analýzy. Jan začínal štúdiom účtovníctva, až neskôr presedlal na ekonómiu: kvôli ekonomickým reformám začiatku 90. rokov. Teda diskusii, ako zmeniť pôvodne socialistický hospodársky systém k lepšiemu či ako sa vyhnúť neúspechom reforiem, ako sú rast populizmu a nacionalizmu.

Do zahraničia, najprv do USA a potom do holandského Tilburgu, odišiel študovať preto, lebo krajiny na východ od železnej opony boli v spoločenských vedách tvrdo poznačené ideologickým dedičstvom komunizmu.

O ekonomických reformách hovorí, že kľúčová je ich politická podpora. Vo svojom výskume sa preto zaoberal aj volebnou podporou pre antireformné strany v postkomunistických krajinách. V jednom z najnovších článkov sa venuje vplyvu eurofondov na ekonomiky členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska. V ňom významný vplyv na rast HDP nových štátov dvadsaťosmičky nenašiel.

Jan Fidrmuc Zdroj: osobný archív

Ak by mal tú moc, bojoval by najmä proti korupcii a nehospodárnym rozhodnutiam v štátnej správe, „pretože daňoví poplatníci si za svoje dane zaslúžia vyššiu kvalitu verejných služieb. Aj preto, že už je rok 2016 a nie 90. roky,“ dodáva. „Verejné obstarávanie by malo používať takzvaný benchmarking. Je absurdné, aby štátne inštitúcie platili vyššie ceny, ako sú na trhu bežné, len preto, že tak dopadla verejná súťaž,“ hovorí otvorene o fungovaní štátu.

Ako top ekonóm pracujúci pre vládu má veľkú zodpovednosť – myšlienku „hodnoty za peniaze“ presadiť do života. Súčasťou potrebných zmien by podľa J. Fidrmuca mala byť osobná zodpovednosť úradníkov, ochrana takzvaných whistleblowerov, teda nahlasovateľov nekalých praktík, ale tiež vyššie platy a prepojenie odmeňovania s výsledkami.

Studená voda v Bodensee

Jan má o tri roky staršieho brata Jarka, ktorý je tiež významným ekonómom. Jarko Fidrmuc využil otvorené hranice hneď v roku 1990, keď sa na doktorandské štúdium presunul z Bratislavy do Viedne. Tam ostal pôsobiť, keď sa neskôr zamestnal v miestnom Inštitúte postgraduálnych štúdií i v rakúskej národnej banke.

Rakúske kontakty mu potom umožnili získať profesúru v Mníchove a od roku 2011 na Zeppelinovej univerzite vo Friedrichshafene. Tá sa nachádza na brehu Bodamského jazera. „Alpská voda je studená, ale ak je dobré počasie, dá sa kúpať od konca mája do začiatku októbra,“ hovorí ekonóm. Okrem výskumu či učenia ho baví cestovanie, ktoré sa s kariérou vedca navštevujúceho konferencie po celom svete tiež úzko spája. Momentálne je napríklad na výskumnom pobyte v Číne.

Jarko Fidrmuc Zdroj: osobný archív

Vo výskume sa zaoberá hlavne ekonomickou integráciou a globalizáciou, ktoré sú napriek kritike výrazným prínosom pre hospodársky rozvoj. Azda aj preto sa podľa neho na Slovensku nedostatočne venuje pozornosť európskym témam. „Je tendencia protestovať proti európskym opatreniam namiesto toho, aby sa slovenskí politici spolupodieľali na ich príprave,“ vraví.

O medzinárodnej migrácii si podľa neho nemáme klásť otázku, či je dobrá alebo zlá, ale skôr ako na ňu môžeme najlepšie reagovať. „Politika odkladania problému na ďalšie roky a krajiny, vytláčanie migrantov do ilegality nie sú dobrými riešeniami, a to nielen z ekonomického hľadiska,“ myslí si Jarko Fidrmuc s ohľadom na dlhodobý pokles počtu obyvateľov Slovenska v produktívnom veku.

Až v kanadskom Ontáriu

Ďaleko od rodnej hrudy pôsobí Ján Zábojník, ktorý vyučuje na kanadskej Queen’s University. Tá pre zmenu leží na brehu jazera Ontário. J. Zábojník sa k ekonómii dostal pomerne neskoro, a to náhodou. Vyštudoval totiž strojarinu ešte v osemdesiatych rokoch, potom pracoval v zahraničnom obchode. Len náhodou natrafil na inzerát dnešnej Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, ktorá hľadala učiteľa ekonómie. Keďže všetci odborníci boli dovtedy vychovaní na marxizme, povedal si, že je rovnako kvalifikovaný, a do konkurzu sa prihlásil. „Oni asi ozaj nikoho lepšieho nenašli, lebo ma vzali,“ hovorí dnes s humorom.