Na tejto sume sa minulý týždeň zhodli európski lídri. Posilnia ňou Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý získa väčšiu silu na záchranné programy v najproblematickejších regiónoch Európy. Balík veľký aplauz trhov nezožal. „Je to ako aspirín na zlomenú nohu,“ glosoval guvernér Českej národnej banky Miroslav Singer. Keď však treba takúto sumu vyzbierať, začína byť jej objem podstatný. Svedčí o tom horúca debata naprieč Európou vrátane silného Nemecka. Podľa Bundesbanky bude v prípade krajiny potrebné posunúť 45 miliárd eur, trojnásobok doterajších úverových liniek, k MMF.
Aký má byť podiel Slovenska, je stále nejasné. Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch potvrdil, že pôjde o sumu medzi 1,5 mld. až niečo vyše dvoma miliardami eur. Vysvetlil, že „vplyv na verejné financie bude len vo výške doplatenia rozdielu medzi sadzbami“. NBS si totiž na pôžičku pre fond zoženie prostriedky za úrok, ktorý je podľa guvernéra „obchodným tajomstvom“. Prezradil však, že bude zrejme vyšší ako 0,15 %, čo je ročný úrokový výnos, ktorý bude banke za úverovú linku posielať MMF.
Podľa neoficiálnych informácií by si NBS mohla zdroje požičať od Európskej centrálnej banky za jej aktuálnu kľúčovú sadzbu 1,0 %. Rozdiel medzi požičanými a splácanými úrokmi by tvoril 0,85 percenta, čo by zaťažilo slovenský rozpočet sumou 13 mil. až 18 mil. eur ročne.
