Návštevníci dostanú jaskyniarsky výstroj, prilbu so svetlom a do podzemia sa môžu vydať za podmienok, aké zažívajú jeho prví návštevníci. Na Slovensku je známych vyše 6 200 jaskýň. Verejnosti je prístupných zatiaľ šestnásť.
Za národné prírodné pamiatky je vyhlásených 44 z nich. Jaskyne Slovenského krasu, Ochtinská aragonitová jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa so systémom Stratenskej jaskyne sú zaradené do svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Zdroj: Braňo Molnár
Jaskyňa mŕtvych netopierov
Táto jediná sprístupnená vysokohorská jaskyňa sa nachádza v chránenom území NAPANT v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier v Ďumbierskom krase neďaleko turistického chodníka, ktorý vedie z Trangošky na Chatu Milana Rastislava Štefánika. Tú inak nazývajú aj Chata pod Ďumbierom.
Hlavný vchod je vo výške 1520 m n.m. Návštevníci majú na výber tri trasy. Kratšia trasa A má dĺžku asi jeden km, je elektricky osvetlená a zabezpečená oceľovým lanami a premosteniami. Môžu ju absolvovať aj deti od šiestich rokov v sprievode rodičov.
Zvyšné trasy a ich kombinácie sú technicky aj fyzicky náročnejšie. Trasa B sa končí na vrchole kopca. Je dlhá tri km a je určená iba fyzicky zdatným návštevníkom, pretože musia absolvovať speleologický treking. Trasa C, naopak, zlieza na dno jaskyne. Schody tu však nenájdete. Každý člen skupiny dostane od sprievodcu potrebný speleologický odev a ochrannú prilbu na hlavu s banským osvetlením, proti pádu či pošmyknutiu je istený lanom.
Zdroj: Radka Horynová
Podzemné poklady
Dvanásť sprístupnených jaskýň prevádzkuje Správa slovenských jaskýň ako odborná organizácia ochrany prírody v rezorte Ministerstva životného prostredia SR. Všetky sú vyhlásené za národné prírodné pamiatky.
Skoky do tmy
Ivan so svojou rodinou vyskúšal trasy A a C. „Áčkovú trasu sme prešli celkom rýchlo. Takmer v celej jaskyni sme videli drobné kostičky netopierov,“ hovorí. Podľa nich táto jaskyňa dostala svoj názov. Ich vek vedci odhadujú asi na 6000 rokov. V súčasnosti nie je ešte jasné, z akého dôvodu práve tu netopiere takto hromadne hynú. V okrajových častiach jaskyne sa nachádzajú zvyšky kostier kún, hlodavcov, medveďa hnedého i kozy.
„Našu adrenalínovú jazdu trasou C sme začali tak, že sme sa museli hodiť do čiernej, prudko sa zvažujúcej diery, ktorá mala šírku jedného človeka. Prekonávanie prekážok bolo rôzne. Plazením, lanovým rebríkom, preťahovaním sa cez úzke štrbiny, preliezali sme nízke stropy, chodili nad priepasťou a skákali do tmy,“ opisuje svoj zážitok Ivan a dodáva, že silným momentom pre všetkých bolo, keď v najhlbšom bode jaskyne na chvíľu vypli čelovky a vnímali ticho a silu splynutia so zemou.
Raritou v jaskyni je Bystrický dóm – obrovský priestor s rozlohou väčšou ako futbalové ihrisko, ktorý sa nachádza v hĺbke asi 200 metrov. Jaskyňa je prístupná celoročne, vstupné je osem eur pre dospelých a štyri eurá pre deti na trase A, ktorej prehliadka trvá zhruba hodinu. Trasy B a C sú len pre dospelých a stoja 20 a 24 eur.
Zdroj: Radka Horynová
Súkromné jaskyne sprístupnené verejnosti
- Zlá Diera pri Prešove
- Krásnohorská jaskyňa pri Rožňave
- Jaskyňa mŕtvych netopierov v Nízkych Tatrách v Ďumbierskom krase
- Malá Stanišovská jaskyňa v Nízkych Tatrách, Jánska dolina, Liptovský Ján
Plač od dojatia
„Keď sme v roku 2000 sprístupňovali Krásnohorskú jaskyňu, robili sme to tak, aby sa jej návšteva podobala na exkurziu jaskyniarov do nejakej nesprístupnenej jaskyne. Chodník sme budovali minimalisticky, aby sme ho hocikedy vedeli z jaskyne bez následkov odstrániť. Prehliadková trasa sa tak veľmi líši od klasicky – betónom – sprístupnených jaskýň. Z toho nám však vyplynulo, že nie každého budeme môcť do jaskyne zobrať,“ spomína na začiatky J. Stankovič.
Na otázku, prečo má prácu jaskyniara rád, Jaroslav Stankovič odpovedá: „Objavíte skutočný svet dobrodružstva, ktorý nie je vo frajerine riskujúceho kamaráta, ale v ľahkosti, s akou vďaka znalostiam a podpore kolegov prekonávate prekážky, ktoré sú pre iných neprekonateľné. Získate kamarátov, ktorí chápu vaše nadšenie pre dobrodružstvo, hľadanie neobjaveného a pomôžu vám pri tom.“
Do jaskyne nechceli brať ľudí s rôznymi zdravotnými problémami, či už fyzickými alebo psychickými, mohli by mať v jaskyni vážnejšie problémy. Preto každý návštevník podpisuje pred vstupom do jaskyne vyhlásenie, že tam ide na vlastné riziko.
Čo však urobiť, ak niekto vážne problémy zatají? „Pravdepodobne sa to stalo mnohokrát a ani sme si to nevšimli. Pre takýchto ľudí je jaskyňa vážna výzva a zároveň aj možnosť, ako sa napriek svojmu hendikepu priblížiť k zdravej populácii. Prečo by sme im to nemali umožniť? Za zvýšenú námahu a riziko sa nám neraz dostalo bohatej nehmotnej odmeny. Stalo sa nám, že otec s dcérou postihnutou obrnou chcel zaplatiť čokoľvek, len aby sme ju zobrali do jaskyne. Nakoniec sme ich do jaskyne zobrali aj vďaka tomu, že sme vtedy nemali ďalších návštevníkov a mohli sme sa plne sústrediť na jej bezpečnosť. Bolo to skutočne náročné. Mladá dáma mala vážne problémy s pohybom po jaskyni. Bola dezorientovaná. Po lane sme išli spolu. Dozeral som, aby trafila nohu na lano. Po lavičkách sme chodili štvornožky. Postupne sa zlepšovala, chytala sa viac stien ako mňa, narovnala sa a naspäť vyšla sama. Dodnes vidím jej otca, ako sedí na lavičke pred jaskyňou a plače od dojatia nad tým, čo jeho dcéra dokázala.“
Zdroj: Braňo Molnár
Naj na Slovensku
- Najdlhšie jaskyne: systém Demänovských jaskýň (Demänovské vrchy, 35 km)
- Najhlbšia jaskyňa: systém Hipmanových jaskýň (Demänovské vrchy, 495 m)
- Najvyššie položené jaskyne sú v Červených vrchoch v Západných Tatrách. V nadmorskej výške 2 077 až 2 080 m sa nachádza priepasť Vyšná Kresanica a ďalšie tri menšie jaskyne.
- Najväčší podzemný priestor je Rozprávkový dóm v Stratenskej jaskyni s dĺžkou 192 m, priemernou šírkou 46 m, priemernou výškou 11 m, plochou 9 040 m2 a objemom 79 017 m3. Druhým najväčším je Bystrickým dóm (objem 52 000 m3, výška 40 m) v Jaskyni mŕtvych netopierov v Ďumbierskom krase.
- Najväčší stalagmit vysoký 32,6 m je v Krásnohorskej jaskyni.
- Najväčší objem ľadu je v Dobšinskej ľadovej jaskyni (vyše 110 100 m3), ktorá patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete.
- Medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete patrí Dobšinská ľadová jaskyňa. Jej osvetlenie Bunsenovými horákmi zaviedli v roku 1882, riadne elektrické osvetlenie v roku 1887.
Zlá diera
Uprostred smrekového lesa medzi Lipovcami a Lačnovom v Prešovskom okrese leží jediná známa a zároveň verejnosti sprístupnená jaskyňa, jaskyňa Zlá Diera (po východniarsky Zla Džura). Nie je osvetlená, každý návštevník dostane prilbu so svetlom. Terén nie je fyzicky náročný a vhodný je aj pre deti. Pohybujete sa po skalách, schodíkoch a rebríku.
„Na iné jaskyne deti vždy rýchlo zabudnú alebo im splývajú – všade je veľa ľudí a svetiel, nikde nemajú čas sa pýtať a vychutnať si, čo zažívajú. Zlú Dieru si pamätajú veľmi podrobne. Ako liezli popod skaly, zostupovali po šmykľavých kameňoch, napravovali medveďovi zub, pamätajú si, že tam bola tma, mali prilby a čelovky, že sa zašpinili, držali v ruke veľký aj malý kvapeľ a nikto ich za to neokrikoval,“ hovorí Michaela po návšteve jaskyne.
„Vyzbrojení prilbami, čelovkami a karbidkou sme prechádzali tmou, studeným vzduchom, raz hore skalami, raz dole skalami. Sprievodkyňa nás len tak mimochodom, nenápadne a s úsmevom v hlase nabádala na kadečo. Držala deti neustále motivované, zaujaté a nadšené. Každú chvíľu na nás vytiahla nejaké prekvapenie. Ani na moment sa nezastavila, stále nám niečo hovorila, ukazovala a výdatne nám pomáhala s deťmi.“
Jaskyňa je otvorená od apríla do konca novembra a vstupné je šesť eur pre dospelých a štyri eurá pre deti.
Zdroj: Ervín Némethy
Naj vo svete
- Najvyšší stalagnát: 61,5 m, Tham Sao Hin, Thajsko
- Najvyšší stalagmit: 67,2 m, Cueva San Martin Infierno, Kuba
- Najdlhší stalaktit: 30 m, Gruta do Janelao, Brazília
- Najdlhšia jaskyňa sveta: Mamutia jaskyňa, 630 km, USA
Najhlbšia jaskyňa sveta: Krubera, v Abcházsku v horách Západného Kaukazu. Hĺbku 2191 m dosiahol v r. 2007 ukrajinský speleológ Gennadij Samochin. Prístup je možný len dobre zohratej skupine s podzemnými tábormi a trvá niekoľko dní. Treba pri tom použiť materiál s hmotnosťou niekoľko sto kilogramov. Iba lezecké laná na prekonanie vertikálnych stupňov vážia takmer 200 kilogramov.
V Guinnessovej knihe rekordov
Krásnohorská jaskyňa zapísaná v zozname UNESCO sa dá navštíviť v sprievode skúsených vodcov v jaskyniarskom výstroji. Návštevníci sa stretávajú s vodcami v areáli penziónu Jozefína v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde je sklad materiálu vodcovskej služby. Po vystrojení sa pešo presunú ku vchodu do jaskyne (asi jeden km). Aj na tejto trase sa nachádzajú rôzne pozoruhodnosti, ktoré sa oplatí vidieť.
Pred vstupom dostanete prilbu s čelovou banskou lampou a istiace lano s karabínou okolo pása. Treba si však priniesť pevnú obuv. Sprístupnená trasa meria síce len 450 metrov, ale prejsť ju tam a späť trvá približne dve hodiny. Na trase prejdete cez klzké drevené lavičky nad jaskynnou riečkou, po nebezpečne vyzerajúcich rebríkoch a cez úzke kamenné tiesňavy.
Najväčším adrenalínovým zážitkom je prechod po 16-metrovom lane cez malú roklinu ponad vodu. Tu vám pomôže istenie druhým lanom, po ktorom rúčkujete a môžete sa naň pripnúť aj karabínkou. „Všetci to dokážu zvládnuť, len si treba dávať pozor. Vstup do jaskyne majú povolený aj deti od šiestich rokov. Deti do 15 rokov musia však prísť v sprievode rodičov,“ hovorí správca Jaroslav Stankovič.
Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, gigantickému 34 m vysokému kvapľovému stĺpu, ktorý bol donedávna zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov ako najväčší kvapeľ sveta. Aj keď to už dnes nie je pravda, je to monumentálny výtvor prírody, ktorý nemá v jaskyniach mierneho klimatického pásma obdobu. Jaskyňa je otvorená od apríla do konca novembra. Mimo sezóny je potrebné rezervovať si vstup do jaskyne aspoň dva dni vopred.
Cena vstupu je 10 eur pre dospelých a štyri eurá pre deti. Vstupy sú možné pri minimálnom počte štyri osoby.
Zdroj: Braňo Molnár
Malá Stanišovská jaskyňa
Jaskyniari Peter Vaněk a Peter Holúbek sprístupnili túto jaskyňu na Liptove širokej verejnosti v roku 2010. Organizujú aj krúžky pre deti a Jaskyniarske leto. Stanišovské jaskyne sú tri: Malá, Veľká a Nová. Ich chodby merajú spolu približne šesť kilometrov. Sprístupniť sa podarilo Malú, ktorá má dĺžku 765 metrov.
Jeden vstup v sprievode inštruktorov trvá asi dve hodiny. Pred vstupom do jaskyne dostane každý návštevník čelovú lampu, kto chce, môže si svietiť aj baterkou. Špeciálny odev ani obuv do jaskyne nepotrebujete, ale neodporúča sa ísť do nej v sandáloch ani na vysokých opätkoch. Skúsení jaskyniari pri sprevádzaní poskytnú aj inštruktáž o prekonávaní lezeckých prekážok v jaskyniach.
V jaskyni je okrem iných zaujímavostí aj niekoľko malých jazierok. Žijú v nich vzácne živočíchy, ktoré nenájdete nikde inde, iba v jaskyniach. Keďže je v nich tma, postupne stratili pigment aj oči. Patria do skupiny bezstavovcov radu chvostoskokov. V jaskyni je možné vidieť aj kosti a zub medveďa a iných zvierat. Kuny sem vraj chodia ako do špajze, kde majú namiesto klobás rozvešané netopiere. Dajú sa tu vidieť zložité labyrinty, tesné zablatené plazivky, vodné a pieskové sifóny, úzke komíny či kamenné závaly.
Vstupné do jaskyne pre dospelých je šesť eur, pre deti do 14 rokov a dôchodcov tri eurá. Deti do 110 cm majú vstup zadarmo.
Zdroj: Braňo Molnár
Speleologické Začiatky
Najstaršie nálezy z Afriky dokazujú, že ľudskí predchodcovia sa v jaskyniach zdržovali už pred piatimi miliónmi rokov. Nálezy z doby kamennej dokazujú, že okrem úkrytu využíval človek vtedajšej doby jaskyne aj ako kultové a obetné miesta. Skúsený jaskyniar Jaroslav Stankovič hovorí, že jaskyniarsky prieskum a výskum má na Slovensku viac ako storočnú tradíciu. Od prvých sporadických pozorovaní jaskýň maďarskými a slovenskými prírodovedcami a archeológmi v 17. a 18. storočí prešiel záujem o slovenské jaskyne v minulom storočí k ich systematickému výskumu predovšetkým v rámci Uhorského karpatského spolku.
Autorka je spolupracovníčka TRENDU.
