Kažimírova dvojtvárna politika: Tlak na efektívnosť štátu a zvyšovanie daní

Zástupcovia vlády vopred upozorňujú, že od projektu prioritne netreba čakať úspory. „Hodnota za peniaze nie je len o tom, že to má byť menej peňazí. Hovorím to za politickú stranu Smer-SD, ktorá je súčasťou koalície, aj ako účastník tvorby programového vyhlásenia vlády, ktoré hovorí o tom, že potrebujeme viac hodnôt pre občana z výkonu verejných služieb,“ snažil sa o vysvetlenie minister Peter Kažimír.

Jeden z tvorcov myšlienky projektu Ľudovít Ódor z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k argumentu ministra dodáva: „Analyzovanie efektívnosti môže ukázať, kde možno nájsť úspory. Ale môže tiež slúžiť na to, že ak vláda nechce znižovať výdavky, tak bude hľadať priestor, kde sú schované akoby dodatočné peniaze, ktoré potom môže použiť ďalej.“

Celkovo Ľ. Ódor hodnotí projekt pozitívne už preto, že doteraz na ministerstvách nebolo zvykom zbierať kľúčové dáta na rozhodovanie. Tiež že sa k nemu prihlásili konkrétni politici. S výsledkami ich tak bude možné neskôr konfrontovať. Ľ. Ódor na myšlienke hodnoty za peniaze spolupracoval s nebohým šéfom analytikov pri ministerstve financií Martinom Filkom a Štefanom Kiššom.

No Ľ. Ódor zároveň upozorňuje, ako ho z predstavených analýz a opatrení za jednotlivé oblasti prekvapilo, že napríklad rezort dopravy akoby hovoril, že možno analyzovať projekty z minulosti aj budúcnosti, ale nie tie aktuálne rozbehnuté – za zhruba dve miliardy eur. V blogu, ktorý ekonóm k štartu projektu napísal, postoj ministerstva hodnotí „prinajmenšom čudne“. Celkovo má ministerstvo dopravy na najbližšie volebné obdobie na rozvoj infraštruktúry v pláne investovať 6,4 miliardy eur. Cez rôzne formy financovania.

Len pre úplnosť, najlepšie si domácu úlohu a prípravu na projekt splnilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Tomáša Druckera. Okrem hodnotenia efektívnosti ponúka aj viacero konkrétnych opatrení, ako služby rezortu pre verejnosť do budúcnosti zlepšiť.

Ľudovít Ódor Zdroj: Maňo Štrauch

Ocenenie za odvahu

No výpočet nevšedných opatrení spojených s rozbehom projektu efektívnosti verejných financií sa stále nekončí. Len nedávno ministerstvo financií zverejnilo balík daňových zákonov, ktorými si chce od budúceho roka zabezpečiť lepší výber daní o stovky miliónov eur. Bez podrobnejšieho vysvetlenia, či to štátna kasa skutočne potrebuje.

Vláda nemá pod kontrolou verejné výdavky, preto sa viac-menej obmedzuje na zvyšovanie príjmov cez rast daní

Minister P. Kažimír poskytol stručné vysvetlenie, že tak projektom, ako aj zvyšovaním daňového zaťaženia chcú nájsť dodatočné zdroje na rozvoj vybraných oblastí. P. Kažimír zároveň dodal, že v programovom vyhlásení sa vláda zaviazala dosiahnuť do pár rokov vyrovnaný rozpočet. Aj preto chcú cez vyššie dane vybrať viac peňazí.

Daňové zmeny sú zatiaľ len v pripomienkovom konaní, musia ešte prejsť vládou a hlasovaním poslancov parlamentu.

Prejedanie nadbytkov

Dodatočné peniaze oproti tomuto roku by však získal rozpočet na budúci rok aj bez sprísnenia legislatívy. Slovenskej ekonomike sa darí, štát vyberá viac daní a odvodov, ako pôvodne rátal. Podľa analytikov INESS má v súčasnosti štát k dispozícii o 2,4 miliardy eur viac, ako odhadol pred tromi rokmi. No oproti rovnakým odhadom dokázal ten istý štát znížiť rozdiel vo svojom deficitom hospodárení len o 400 miliónov eur. Dve miliardy eur navyše, s ktorými pôvodne pri míňaní nerátal, teda zväčša minul „na spotrebu“.

Pritom samotná „prevádzka“ štátu je za posledné roky lacnejšia. Historicky nízke úroky a uvoľnená politika Európskej centrálnej banky znížili úroky, za ktoré si požičiava Slovensko na finančných trhoch. Život slovenského štátu na dlh tým de facto zlacnel.

Ako upozorňuje Radovan Ďurana z INESS, klesá tiež počet poberateľov rôznych dávok. A vďaka nízkej inflácii štát tieto dávky tiež len symbolicky každoročne valorizuje. Na tom šetrí ďalšie stovky miliónov eur. Zosumarizované a zrátané, podľa R. Ďuranu má štát celkovo k dispozícii