Kauza Pčolinský: Prehnitá SIS požiera vlastné deti

Zatknutie a obvinenie riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského z korupcie nás približuje k štátom strednej Ázie či subsaharskej Afriky.

Medializované informácie o „tajnom“ stretnutí najvyšších politických špičiek v sídle SIS sú však v úplne inej lige. Samotný fakt, že istý denník publikoval túto informáciu aj s údajným okruhom preberaných tém môže znamenať len dve veci: buď sú účastníci stretnutia vrátane SIS vrcholne nekompetentní, alebo jeho zverejnenie plánovali ako súčasť neidentifikovanej spravodajskej hry.

Alfou a omegou tajných stretnutí politických špičiek štátu je, že verejnosť nemá o ich existencii ani tušenia. Na Slovensku poznáme nielen zoznam hostí, ale aj lokalizáciu a tematiku stretnutia. Znepokojuje aj údajný obsah stretnutia. Predstava, že stíhanie V. Pčolinského je súčasťou spravodajskej vojny medzi SIS a políciou, je hrozivá. Chrániť existenčné záujmy štátu a informovať o tom najvyšších ústavných činiteľov je v DNA takmer každej spravodajskej služby. Sme však na Slovensku. V krajine, kde sa informácie od spravodajských dôstojníkov dali so správnymi kontaktmi a s tučnými kontami kúpiť. Ani NAKA a polícia nevychádzajú zo situácie najlepšie. Vplyv záujmových skupín na čele s tou Bödörovou sa výrazne zmenšil. No je naivné myslieť si, že za jeden rok úplne zmizol. Pohľad na policajné a spravodajské prostredie nás tak môže doviesť k záveru, že sa obe strany snažia odpútať pozornosť od svojich zlyhaní a ide im hlavne o prežitie.