Kauza: Za korupciu na slobode. Minister Borec sa má spovedať

Hoci odvtedy uplynulo viac než deväť mesiacov, niekdajší regionálny politik je stále na slobode. Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) podal v jeho prospech dovolanie a pozastavil mu nástup do väzenia.

Pochybný predaj budov

Celá vec sa datuje ešte do roku 2007. Podnikateľ Jozef Maskaľ mal záujem o kúpu lukratívnej nehnuteľnosti v centre Košíc, ktorá patrila mestu. Žiadosť o odpredaj však na košickom magistráte uviazla, a tak si ju podľa obžaloby chcel vybaviť inou cestou. Cez sprostredkovateľa Mariána Mraska mal sľúbiť úplatok vtedajšiemu mestskému poslancovi Františkovi Olejníkovi. Ten mal zabezpečiť, aby členovia jeho poslaneckého klubu na rokovaní mestského zastupiteľstva hlasovali za odpredaj budovy.

F. Olejník bol do košického mestského parlamentu zvolený na kandidátke Smeru, Slobodného fóra, HZDS a SNS. So sprostredkovateľom M. Mraskom sa vtedajší poslanec poznal z poľovačky. M. Mrasko bol aj študentom na škole, kde F. Olejník učil. Zo súdneho rozhodnutia vyplýva, že F. Olejníkovi sľúbil 11 285 eur (340-tisíc korún). Suma mala predstavovať dvadsaťtisíc korún za každý získaný poslanecký hlas.

F.Olejník vo funkcii prorektora VLA v Košiciach odovzdáva čestný doktorát prezidentovi R.Schusterovi.

Kým F. Olejník podľa prokuratúry vybavoval podporu, ďalší z poslancov, kresťanský demokrat Peter C., mal zase návrh na predaj priestorov neštandardným spôsobom predložiť na zastupiteľstvo tak, aby sa s ním poslanci nemohli riadne oboznámiť.

V marci 2008 mestské zastupiteľstvo schválilo predaj budovy za celkovú cenu 178 915 eur. Trhová hodnota mala byť podľa rozsudku najmenej dvakrát vyššia. V čase, keď poslanci o predaji rozhodovali, už polícia niekoľko mesiacov odpočúvala mobily účastníkov údajnej korupcie. Okruh podozrivých bol spočiatku širší, dôkazy napokon prokurátorovi stačili na obžalobu poslancov – Františka Olejníka a Petra C. a podnikateľov Jozefa Maskaľa a Mariána Mraska.

Obaja poslanci počas súdneho pojednávania spáchanie skutku popreli. M. Mrasko tvrdil, že len zahral divadielko. Údajne predstieral, že vie poslancov podplatiť, lebo chcel získať podnikateľa J. Maskaľa za sponzora svojho poľovníckeho združenia.

„Ty viac zarobíš, on neprerobí“

Páchateľov usvedčovali odpočúvania telefonických rozhovorov. V jednom z nich, ktorý cituje aj rozsudok Najvyššieho súdu, F. Olejník oznamuje M. Mraskovi, že zabezpečil celkovo sedemnásť hlasov s poznámkou ,,aj ty viac zarobíš“ a v závere hovoru pripomína, že „... on na tom neprerobí ani halier“. Prerobiť zrejme nemal podnikateľ J. Maskaľ.

Obžalovaní mohli vysvetliť, ako tieto slová mysleli a ako zapadajú do obhajoby, že išlo o sponzorský dar. Ibaže v čase, keď sudca záznamy hovorov na súde prehrával, požiadali, aby pojednával v ich neprítomnosti.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku napokon odsúdil J. Maskaľa s M. Mraskom na podmienečný trest. F. Olejník bol ako verejný činiteľ súdený podľa prísnejšieho paragrafu a dostal päť rokov basy a peňažný trest tritisíc eur. Petra C. oslobodili pre nedostatok dôkazov.

Tresty potvrdil vlani v apríli Najvyšší súd, na ktorý sa obžalovaní odvolali. Sudca Juraj Kliment v rozhodnutí konštatuje, že z „vykonaného dokazovania vyplýva neodškriepiteľná skutočnosť, že k prevodu nehnuteľností vo vlastníctve mesta Košice došlo na podklade hlasovania v zastupiteľstve. Zvukové záznamy telefonických hovorov bez akýchkoľvek pochybností svedčia o tom, že pri ňom bola zistená korupcia.“

V tejto súvislosti dáva do pozornosti aj esemesku, ktorú F. Olejník poslal po hlasovaní M. Mraskovi. V nej mu oznamuje, že návrh prešiel o jeden hlas, ako aj počty poslancov, ktorých dohodol.

Súd si poradil aj s tvrdením jedného z obžalovaných, že malo ísť o dar. „Čo sa týka obrany, že nešlo o úplatok, ale sponzorský dar, s takou obhajobnou argumentáciou prichádzajú obžalovaní vo všetkých veciach súvisiacich s korupciou,“ konštatuje sudca Najvyššieho súdu. Upozorňuje, že v odpočúvaniach z kritického obdobia nie je o sponzoringu ani zmienka. „Práve naopak, z obsahu týchto záznamov jednoznačne vyplýva, že šlo o úplatok.“

Bez trestu

F. Olejník do väzenia nenastúpil. Súdu najprv poslal žiadosť o odklad zo zdravotných dôvodov, ktorú mu zamietli sudcovia v Pezinku aj na Najvyššom súde. Prostredníctvom svojho advokáta potom poslal dovolanie proti rozsudku. Neskôr ho stiahol.

Mimoriadny opravný prostriedok v jeho prospech podal minister T. Borec tesne pred Vianocami 20. decembra. Teda deň po tom, ako okresné riaditeľstvo polície v Košiciach dostalo zo súdu príkaz na dodanie exposlanca do výkonu trestu.

Dovolanie ministra nemá odkladný účinok, pokiaľ ide o trest. To znamená, že nemá vplyv na to, či odsúdený pôjde za mreže. Sudca teda košickú políciu urgoval v polovici januára a znovu žiadal, aby zabezpečila exposlancovi „doprovod“ do väznice.

F. Olejník napriek tomu zostal na slobode. Minister 29. januára vydal rozhodnutie, ktorým výkon rozsudku odložil a zabránil jeho uväzneniu.

Minister T. Borec podal za takmer tri roky vo funkcii 31 dovolaní. Raz výkon trestu prerušil, išlo o ženu, ktorá sedela vo väzení za zabitie svojho manžela, ale zrejme tak konala v sebaobrane.

Podľa štatistiky rezortu iba jediný raz trest odňatia slobody T. Borec svojím rozhodnutím odložil. Prečo práve v prípade F. Olejníka? „V ostatných prípadoch nebolo nutné takéto návrhy podávať napríklad preto, že išlo len o podmienečný trest, respektívne o úhrnný [to znamená, že odsúdený už vo väzení bol pre iný skutok, pozn. TREND],“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva. Argumentuje aj tým, že ak je občan kvôli justičnému omylu neprávom uväznený, štátu potom hrozia žaloby. Upozornilo na nedávny prípad, keď poškodený vysúdil 15-tisíc eur. Aktuálnych je niekoľko takýchto žalôb, v ktorých si odsúdení uplatňujú celkovo 9,5 milióna eur. To sa podľa ministerstva mohlo týkať aj F. Olejníka. „Ministerstvo spravodlivosti vo vyžiadanom trestnom spise vykonalo prieskum, pričom zistilo, že vo veci súdy nevykonali dokazovanie v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre správne rozhodnutie,“ zdôvodnilo ministerstvo.

T. Borec odmieta, že by Olejníkovi pomohlo, že kandidoval vo farbách koalície Smeru-SD. „Všetky dovolania podané ministrom boli podané zo zákonných dôvodov a nikto nerieši politickú otázku či členstvo odsúdených v strane.“

Minister Tomáš Borec

Rozsiahle právomoci

Minister pri odvolaní využil odsek Trestného poriadku, ktorým spochybnil kvalifikáciu skutku. Teda samotný fakt, že išlo o korupciu.

Spomínaný odsek sa do Trestného poriadku dostal v roku 2011 a rozširuje právomoci ministra tak, že môže byť v rozpore s ústavou a medzinárodnými dohovormi. Minister, ktorý je súčasťou výkonnej moci v štáte, sa totiž podľa názoru časti odborníkov vďaka tomu stáva akoby ďalším stupňom v súdnom systéme.

Novelu predkladala do parlamentu ako ministerka Lucia Žitňanská (nezaradená poslankyňa, predtým SDKÚ-DS). „Je na hrane ústavnosti, dlho sme hľadali takú formuláciu, aby bola nenapadnuteľná,“ pripustila.

Zmenu presadila, lebo bola súčasťou programového vyhlásenia vlády a trvalo na nej KDH, konkrétne vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic. Mala však podľa nej slúžiť na „vyslovené excesy“, teda ak by sa obžalovaný chybou súdu dostal na slobodu, čo sa na Slovensku stalo už niekoľkokrát.

Sporný odsek možno z Trestného poriadku vypadne. Na ministerstve totiž odborná komisia pripravuje ďalšiu novelu, podľa jedného z jej členov bude návrh hotový tento týždeň.

Za zmenu súdov. Proti korupcii?

O dovolaní ministra bude teraz rozhodovať dovolací senát Najvyššieho súdu. Tlačové oddelenie súdu neodpovedalo na otázku, či je už vec pridelená konkrétnemu senátu. Sú pritom dva – jednému predsedá šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin, druhý donedávna viedol predseda trestnoprávneho kolégia Harald Stiffel. Toho však nedávno prezident pre vysoký vek odvolal z funkcie.

TREND sa pokúsil spojiť aj s exposlancom F. Olejníkom a zistiť, čo teraz robí. Mobil, ktorý používal v minulosti, nedvíhal a na zaslanú esemesku nereagoval. Dekanom leteckej fakulty už nie je.

So Smerom spolupracoval nielen v mestskom zastupiteľstve. Verejnú funkciu v koalícii, ktorú viedla strana Roberta Fica, získal dvakrát. Po druhý raz v župných voľbách v roku 2005 na kandidátke Smeru-HZD.

Čo hovorí na to, že vďaka zásahu ministra je F. Olejník na slobode, Robert Fico? Predseda vlády, ktorý nedávno spolu s T. Borecom ohlásili veľkú reformu v justícii, na otázky TRENDU do uzávierky neodpovedal.

Slovenskému súdnictvu podľa prieskumov nedôveruje asi 70 percent občanov. Ešte viac ľudí označuje korupciu za jeden z hlavných problémov spoločnosti.

Slovensko si v tejto súvislosti všíma aj Brusel. Európska komisia po prvý raz v histórii vydala správu, ktorá sa zaoberá korupciou členských štátov. Na Slovensku problém vidí najmä v zdravotníctve a justícii, podľa Bruselu je alarmujúce, že až 90 percent Slovákov si myslí, že konexie a podplácanie sú najľahším spôsobom, ako sa dá niečo vybaviť.