Kauza Apple nie je výnimočná len rekordnou sumou

Rozhodnutie Európskej komisie, že Írsko má od firmy vymôcť daňové nedoplatky až za trinásť miliárd eur plus úroky, prišlo po niekoľkoročnom vyšetrovaní. Veľkosť sumy a rozsiahle dôsledky robia z tohto kroku jednu z najzaujímavejších udalostí tohto roku v Európe i napriek tomu, že vec kvôli súdom zďaleka nie je ukončená.

Proti rozhodnutiu komisie, ktoré zverejnila eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová z Dánska (na úvodnej fotografii), sa firma Apple rozhodla okamžite odvolať. Jej šéf Tim Cook nešetrí silnými slovami, vec označuje za politicky motivovanú „hovadinu“, spôsobenú antiamerikanizmom európskej exekutívy. Trvá na tom, že Apple Írsku žiadne dane nedlhuje, naopak tam dáva prácu radu ľudí a firma tam vždy platila to, čo platiť mala.

V tom však problém nie je – Vestagerovej tím totiž netvrdí, že by spoločnosť dane neplatila. Jadrom postoja komisie je presvedčenie, že dohody s írskou vládou a štruktúra európskych firiem Apple niekoľko rokov firme umožňovali fakticky zdaniť len veľmi malú časť jej celkových európskych príjmov. Takáto dohoda potom podľa M. Vestagerovej predstavuje v EÚ neprípustnú štátnu pomoc – iné firmy podobné privilégiá v krajine nemali.

V zásade rovnaký právny postoj už komisia zaujala v niektorých ďalších prípadoch, napríklad voči Luxembursku a spoločnosti Fiat či pri dohodách medzi Starbucks a Holandskom, ďalej je vyšetrovaný Amazon a MacDonald’s.

Kauza Apple je ale výnimočná rekordnou sumou, ktorú čakal len málokto. Rozhodnutie je zaujímavé aj tým, že komisia v zásade vyzvala ostatné európske krajiny, aby – ak majú pocit, že u nich Apple na daniach zaplatil málo – tiež ony podľa svojich pravidiel spočítali a presadzovali možné daňové nedoplatky, teda svoj „podiel“ na oných trinástich miliardách.

Eurokomisárka tak začala tvrdé boje, či prinajmenšom hádky, na niekoľkých frontoch. V Dubline dokázala takmer rozložiť írsku vládu. Tá sa nakoniec tiež rozhodla