Karpiš: Keď som hovoril o vysokej inflácii, pozerali na mňa ako na blázna

Juraj Karpiš, analytik think tanku INESS, hovorí o dôvodoch súčasnej vysokej inflácie a o očakávaniach, prečo inflácia nemusí poklesnúť tak rýchlo, ako centrálne banky očakávajú. Zároveň odpovedá na otázky, ako sa ochrániť nielen proti možnej inflácii, ale aj ostatným rizikám, ktorú spôsobuje extrémne uvoľnená monetárna a fiškálna politika.

Niekoľko rokov ste predpokladali príchod vyššej inflácie. Teraz je tu. Očakávali ste, že dosiahne takto vysoké úrovne?

Musím povedať, že áno. Trošku ma ale prekvapila naša slovenská miera inflácie, takmer deväť percent. Naposledy si také vysoké čísla pamätáme z čias mečiarizmu. Ale táto inflácia je oproti nej trošku iná.

V čom je iná?

Každá ma iný pôvod. Po finančnej kríze som predpovedal vyššiu infláciu, že za všetky formy záchrany, ktoré sa po veľkej finančnej kríze robili, zaplatíme rastom cien. Vtedy som hovoril o potenciálnej, nie o aktuálnej inflácii. O aktuálnej som začal hovoriť až v auguste 2020. Označil som ju pojmom špeciálna inflácia. Tú tvoria tri zložky.

Aké to sú?

Prvá zložka je monetárny stimul. To, čo robili centrálne banky, bol z historického hľadiska stimul zásadný a v Amerike úplne gigantický.

Druhou zložkou je fiškálny stimul. Štáty, vyhodili von oknom fiškálnu zodpovednosť a nikto neriešil deficity. Dožili sme sa dokonca aj toho, že americký prezident rozhadzoval peniaze ľuďom priamo z helikoptéry.

Tretím faktorom bola deštrukcia ponuky. Práve lockdowny narušili niektoré produkčné procesy. Cítil som, že to nemôže dobre dopadnúť.

Takže inflácia, ktorú teraz máme, je zhlukom týchto troch vymenovaných faktorov? Ktorý z nich je kľúčový?