Od jari šéfujete ozdraveniu zadlženej lesnícko-drevárskej skupiny Less&Timber, ktorá je najväčším podnikom českého biznisu s drevom. Čo rozhodlo, že jeho českí veritelia si vybrali práve vás?
Asi moje širšie skúsenosti. Ešte pred pôsobením v lesníctve som pracoval vo viacerých slovenských bankách, kde som mal na starosti práve problémové pohľadávky. A po práci v lesníctve som reštrukturalizoval aj nadväzujúce drevárske podniky. Pre veriteľov, ktorým Less&Timber dlhoval jeden a pol miliardy českých korún, som bol asi správnym človekom, ktorý môže presadzovať ich záujmy v insolvenčnom konaní takto zameranej firmy.
Aké úlohy vás čakajú v Less&Timber a aké sú vaše zaručené recepty na vyťahovanie firiem z problémov?
Hlavným zadaním je nájsť nového strategického partnera. Už sme na to aj rozbehli veľký medzinárodný tender. Oslovili sme dve stovky strategických i finančných investorov. Necelá dvadsiatka investorov prejavila predbežný záujem. A osem firiem už potvrdilo aj veľmi seriózny interes. Ak sa niečo dobre a transparentne pripraví, naozaj sa dá očakávať aj širší záujem. Okrem hľadania nového investora sme firmu aj znovuoživili, lebo určitý čas pre zmrazené finančné toky už vôbec neprodukovala. Museli sme najskôr presvedčiť veriteľov, aby firme ešte dali šancu. Teraz ide zhruba na polovicu tých výkonov, ktoré dosahovala vo svojich najlepších časoch pred približne dvoma rokmi. Ďalšie naše kroky vychádzajú z toho, čo firmu vlastne vohnalo do problémov. Prestavujeme to, čo bolo v minulosti zle nastavené. Skoncovali sme napríklad s prelievaním ziskov medzi jednotlivými divíziami firmy. Až dnes je jasnejšie, čo je vo firme naozaj to zdravé a čo ekonomiku nemá.
Keď prídete do problémovej firmy, na aké kľúčové opatrenia sa zameriavate na prvom mieste?
V zadlžených podnikoch prichádzate vždy do nepohody. Navyše každý špecializovaný biznis je svojím spôsobom uzavretý do seba. Preto kľúčové je predostrieť tomuto prostrediu - a aj v ňom presadiť – nový, nezaťažený pohľad zvonku. Pre mňa je tiež prioritou všade robiť len slušnú robotu a nepokračovať v hriechoch podniku. Presadzujem iba záujmy samotnej firmy a nestrpím žiadne bočné záujmu niekoho z jej vnútra. Zdá sa to triviálne, ale, žiaľ, na Slovensku ešte mnoho problémov vo firmách vyplýva z nekorektného správania manažérov. A je jedno, či manažér klame majiteľa alebo obchodných partnerov. Na konci to má pre na firmu vždy len negatívny vplyv. Jednoducho sú tu aj manažéri, čo hrajú proti firme, v ktorej drese sú oblečení. A takí nie sú len v štátnych, ale aj v súkromných firmách. Ja s takýmito ľuďmi nikdy robiť nechcem. Dobrý manažérsky tím je pre úspech kľúčový.
Manažér roka 2013, Karol Vinš. Od jari 2013 reštrukturalizuje najväčšiu českú lesnícko-drevársku skupinu Less&Timber. Zdroj: Foto - Maňo Štrauch
Manažér roka 2013
Ako budujete v oslabených firmách dobré tímy?
Jedna cesta je vymiesť všetkých, ktorých vo zverenej firme nájdete, preč a držať stratégiu - vy ste firmu dostali tam, kde teraz je, a preto musia prísť úplne noví ľudia. Druhá stratégia je pokúsiť sa pracovať s pôvodnými ľuďmi. Lebo hlavne strední manažéri potenciál majú, len neboli doteraz správne vedení. Ja som spravil v rôznych firmách oboje. Po skúsenostiach viem, že najlepšie je získať si dôveru stredného manažmentu, ktorý už vo firme pôsobil. Tí ľudia majú skúsenosti z daného špecializovaného biznisu a ich výkonnosť bola často limitovaná iba tým, že boli frustrovaní z nedostatku príležitostí na normálnu robotu. Ono je to tiež tak, že s novým tímom, ktorý si krízový manažér overil v iných podnikoch, môže v novej firme dosiahnuť rýchlejšie prvé úspechy. No dlhodobejšie úspechy sa dajú dosahovať skôr s dobrými ľuďmi z vnútra podniku. I keď privykanie si na seba je spočiatku náročnejšie. Podstatná je aj komunikácia s majiteľmi. Krízový manažér s nimi musí hovoriť vždy na rovinu. Bez ohľadu na dôsledky.
Čo to konkrétne znamená?
Majitelia musia od krízového manažmentu počuť a aj prijať, v čom robili donedávna chybu a čo treba zmeniť. Aj v Less&Timber má jeho majiteľ Jan Mičánek za sebou pri postupnom budovaní podniku kus dobrej práce. Je to vizionár, ktorý spoluvytváral koncepciu fungovania celého českého biznisu s drevom. No v istej fáze už bolo chybou, že vo firme nemal silnejšiu oponentúru a nie všetky jeho kroky boli potom optimálne. Osobitne firme uškodilo, že v posledných rokoch sa až príliš angažovala v ťažbárskych tendroch českých štátnych lesov. Vyhrávala ich privysokými cenami a tie jej potom kazili ekonomiku.
Pred českým angažmánom ste rok a pol šéfovali v Liptove najväčšej slovenskej píle Rettenmeier Tatra Timber, ktorá sa dostala do problémov po finančných suchotách materskej nemeckej rodiny Rettenmeier. To sa vám pílu podarilo stabilizovať za taký krátky čas?
Už som tam nevidel svoju prítomnosť ako bezprostredne nutnú. Voči bankám i ďalším obchodným partnerom už liptovská píla vystupuje ako stabilizovaný podnik s primeranou ekonomikou. Na rozvoj potrebuje nové investície, no tie už môže priniesť len nový, finančne silnejší vlastník. Na predaj je celá skupina Rettenmeier, pričom proces hľadania nového vlastníka už prebieha. V Liptove je to už také prešľapovanie na mieste, kedy príde nový pán, tak som sa posunul zasa k novej výzve.
Už dávnejšie ste uviedli, že sa vidíte len v biznise s drevom. Tento sektor však už dlhšie trpí prepadom stavebníctva a končí v ňom jedna firma za druhou. Neťahá vás to naspäť k bankovníctvu či k zdravotníctvu, kde ste tiež pôsobili?
V bankovníctve je úžasné to, že môžete v jeden deň absolvovať pôrod i pohreb. Dopoludnia s jedným klientom rozbiehate nový podnikateľský zámer, popoludní, žiaľ, už môžete pochovávať iný, neúspešný projekt, pre ktorý hľadáte len čo najmenej bolestivý záver. Pozícia bánk je v biznise jedinečná. Peniaze potrebuje každý. Od pána arcibiskupa až po posledného podvodníka. No v súčasnosti to už v bankách nie je také ako pred desiatimi či pätnástimi rokmi, keď som tam pôsobil. Dnes sú už banky zviazanejšie pevnými pravidlami a manažér tam má menej priestoru na kreatívnosť. Už by ma to tam tak nebavilo. Pre mňa je práve biznis s drevom takým sektorom, ktorý doteraz nevyužil svoje možnosti a dá sa posunúť výrazne dopredu. V stavebníctve, ale aj v iných odvetviach dnes drevo porážajú iné materiály. A tak je tu pre nás veľká výzva priniesť na trh úplne nové produkty z dreva, ktoré viac zaujmú spotrebiteľov. Biznis s drevom musí byť kreatívnejší v stavebných konštrukciách i v nábytku. Dnes v podstate všetci v brandži čakajú, ako dopadne nový projekt nemeckej firmy Pollmeier. Snaží sa do stavebníctva zaviesť nosníky z lepeného bukového dreva. Skončila by sa teda éra, keď skoro celé stavebníctvo stojí na ihličnatom dreve a kvalitnejšie listnaté drevo sa ťažko predáva.
Manažér roka 2013, Karol Vinš. Od jari 2013 reštrukturalizuje najväčšiu českú lesnícko-drevársku skupinu Less&Timber. Zdroj: Foto - Maňo Štrauch
Už pred rokom ste povedali, že by ste chceli na Slovensku postaviť prvú veľkokapacitnú pílu na listnaté drevo. Platí to ešte?
Áno. A stále na to hľadáme partnera. Mám už okolo seba ľudí, čo majú peniaze i vzťah k drevu. Na Slovensku nemôžeme stále zotrvávať na tom, čo poznáme. Treba ísť po novinkách, ktoré sa uplatňujú aj vo svete. Máme tu priveľa píl na ihličnaté drevo, no kvalitné bukové drevo sa vyváža alebo končí v celulózkach. Listnaté drevo v stavebníctve je naozaj veľkou výzvou, lebo svojou vyššou tvrdosťou môže v prípade úspechu konkurovať aj oceli a betónu. Tu sa hrá o úplne nové smery využitia dreva v stavebníctve a architektúre. Osobitne Slováci však majú zakorenené, že drevený dom si postaví len niekto, kto nemá na dom murovaný. Zmeniť tento pohľad však nie je úlohou len pre drevárov, ale aj pre univerzity a školy.
Neobávate sa prechodu z pozície manažéra do pozície vlastníka? Už nebudete len zarábať, ale aj riskovať vlastné peniaze.
Je to niečo iné, no neobávam sa. Doterajšia manažérska prax mi okrem iného umožnila poučiť sa aj na chybách mnohých iných z tohto biznisu. Verím, že sa zlým krokom vyhnem.
Ako vidíte súčasný biznis na Slovensku? Čo mu najviac škodí a ako by sa to malo robiť inak?
Hovoriť o stabilite podnikateľského prostredia a zvýšení vymožiteľnosti práva by bolo nosením dreva do lesa. Vieme, kde máme problémy, a vedia to aj politici. Otázne je, či práve tieto kľúčové veci sú naozaj ich prioritou. V Česku už napríklad aj insolvenčné konania zadlžených firiem prebiehajú verejne, aj keď ide o súkromné firmy. Na portáli justice.cz sú takmer v priamom prenose zachytávané všetky kroky dlžníka, insolvenčného správcu či sudcu. Všetko je pod verejnou kontrolou. Je to výsledok nástupu nových mladých českých politikov. Takéto veci, prinášajúce väčší poriadok, by pomohli aj Slovensku. No tu všetci spravia všetko, aby sa sem nedostalo to, že verejnosť bude vidieť dianie okolo zadlžených firiem ako na dlani.
Aké sú najväčšie neduhy domáceho biznisu s drevom?
Lesníci a drevári sa u nás vždy delia na dva tábory, ktoré neustále bojujú o ceny dreva. Drevárov v posledných rokoch tlačí k zemi pokles odbytu a s ním spojený tlak na zlacňovanie hotových výrobkov, no vláda úplne protichodne očakáva od štátnych lesov vyššie zisky, aby viac odvádzali do štátnej pokladnice. Máme tu západoeurópske ceny dreva, i keď nám chýbajú ich špičkové technológie, ktoré by takéto drahé drevo vedeli uniesť. Štát už dávno mohol ostrejšie zakročiť aj voči predajom dreva bez DPH. Prebieha to medzi súkromnými lesmi a menšími pílami, pričom stráca štát i seriózni drevospracovatelia. A nielen v drevárstve, ale v celom priemysle nie je dobré ani zvýhodňovanie zahraničných investorov na úkor domácich podnikateľov. Stimuly síce prilákajú do krajiny investície z cudziny, ale tie sú často krátkodobé a Slovensko opúšťajú hneď po skončení vládnych výhod. Lebo bez nich by vôbec neboli zmysluplné.
V Lesoch SR sa vždy objavovali prípady klientelistického prideľovania dreva či poľovných revírov ľuďom s kontaktmi na politikov. Dejú sa takéto veci aj v okolitých krajinách, kde tiež veľký podiel lesov ovláda štát?
Platí, že čím viac na západ, tým je prostredie transparentnejšie a korektnejšie. Každá krajina má však svoje Wood Workingy. Teda také firmy ako náš Wood Working – nová firma bez histórie, čo dostala dlhodobé zmluvy na dodávky množstva štátneho dreva krátko pred tým, ako skončila prvá vláda Smeru s HZDS a SNS. Aj v Nemecku sa rieši podobný prípad. Štátne vlastníctvo vždy zvádza k nekorektnému správaniu – priživovaniu sa na štátnom. U nás síce to najhoršie rozkrádanie štátnych lesov prebiehalo počas posledného panovania HZDS v rezorte pôdohospodárstva, no rôzni špekulanti s drevom či revírmi majú nálepky naprieč celým politickým spektrom. Za rôznych vlád je rozdielna len intenzita neduhov. Za tých pestrejších pravicových vlád sa strany na jednotlivých rezortoch vždy viac strážili. Žiadna strana nemala nad štátnymi lesmi takú absolútnu moc ako HZDS počas prvej vlády Smeru.
Manažér roka 2013, Karol Vinš. Od jari 2013 reštrukturalizuje najväčšiu českú lesnícko-drevársku skupinu Less&Timber. Zdroj: Foto - Maňo Štrauch
Mali by sa podľa vás lesy privatizovať? Teda nie samotné lesné pozemky, ale prevádzkové podniky, čo ich spravujú?
Skúsenosti zo sveta hovoria, že ak štát dá svoje lesy do prevádzky na základe dlhodobých koncesií súkromným firmám, tie sú efektívnejšie. Neviem si však predstaviť, že sa slovenskí politici odstrihnú od vplyvu na využívanie štátnych lesov. Privatizácia samotných štátnych lesov je ešte oveľa citlivejší problém. Navyše o ne nemusí byť ani taký záujem, ako by sa zdalo. Keď sa privatizovali nemecké štátne lesy, záujem bol hlavne o lesy s poľovnou a nie produkčnou hodnotou. Viac sa o ne zaujímali poľovníci ako ťažbári či drevospracovatelia.
Nemali ste problém povedať, že počas druhej Dzurindovej vlády ste zo štátnych lesov odišli kvôli tlaku politikov na získavanie poľovných revírov. Či to, že zdravotnú poisťovňu Apollo ste opustil po tom, čo na ňu začal mať vplyv Juraj Široký. Nebojíte sa kritizovať prepojenia politiky s biznisom?
Moja otvorenosť sa asi opiera o filozofiu, ktorej sa držím, že s biznisom či politikou ma vždy spája iba práca, no nie hriechy. A myslím si, že kto hriechy nepácha, môže byť kritickejší aj k hriechom iných.
Prechádzajú podľa vás slovenskí manažéri k tomu, že už ich nezaujíma len biznis a čísla ich firiem, ale čoraz otvorenejšie kritizujú už aj neduhy v spoločnosti?
Je tu možno taký vývoj. Ale na rovinu - veci sa nedajú meniť k lepšiemu len kritikou. V zložitom prostredí previazanom s politikou rozumní ľudia často viac dosiahnu diplomaciou. Viem od kolegov z nášho automobilového priemyslu, že aj oni museli terajší jeho rozmach budovať kúsok po kúsku s každou vládou. Ak ich niekto vyhodil dverami, vrátili sa oknom. A až takto si niektoré ich pôvodne odmietané projekty politici s odstupom času aj privlastnili a chvália sa nimi. Treba ísť za cieľmi. Ale tak, aby človek nestratil tvár. Nielen manažéri, postupne dorastá celá spoločnosť. Keď som začiatkom 90. rokov začal chodiť autom do Viedne, bol som fascinovaný, ako sa tam autá z vedľajšej cesty zipsujú s tými na hlavnej. Trvalo to síce jednu celú generáciu, ale posledných päť rokov to vidieť čoraz častejšie aj u nás.
Môžu uvedomelé manažérske elity meniť krajinu k lepšiemu?
Ono sa to deje. Prečo je v tejto vláde štátnym tajomníkom ministerstva školstva Štefan Chudoba? Človek z automobilového priemyslu tam prišiel práve viac prepojiť školstvo s praxou v prospech zvyšovania zamestnanosti. Takéto veci sú kľúčové a podnikateľský sektor ich chce zmeniť. Aj ja s mojimi partnermi už komunikujeme aj s tunajšími univerzitami, ako by sme pri projekte novej plánovanej píly mohli využiť CT snímanie kmeňov. Ide nám o to, ako drevo využiť čo najefektívnejšie. Najlepších v biznise odlišujú malé detaily. Práve priemysel a manažéri musia byť hnacím motorom spolupráce s vedou a univerzitami. Manažér nemôže myslieť na svoju fabriku len ako na manufaktúru, lebo tá sa rýchlo posunie inde za ešte lacnejšou pracovnou silou. Treba sa spojiť s vedou a spolupracovať na inováciách.
Karol Vinš Zdroj: Foto - Maňo Štrauch
Meniť veci priamo do politiky vás nikdy nelákalo?
Meniť veci k lepšiemu by ma lákalo. Ale zasa s kým? Keď to tak človek sleduje, stranu by si asi musel založiť úplne novú sám a s úplne novými ľuďmi. A to už je priestor, kde sa pohybovať neviem. Osobitne keby som prezentoval len pragmatické a nepopulistické riešenia na dlhodobý efekt. To by bol voličský úspech mojej politiky veľmi otázny.
Zocelila kríza slovenských manažérov? Sú lepší ako pred ňou a akí sú v porovnaní s kolegami zo Západu?
Vzhľadom na turbulentnejšie roky počas transformácie sa naši manažéri vedia dobre prispôsobiť zmenám a spravidla vedia čeliť problémom. No paradoxne práve počas krízy si sem zahraniční investori privážajú viac manažérov zo zahraničia. Nie že by nedôverovali schopnostiam našich manažérov, ale v ťažších rokoch tu chcú mať ľudí lojálnejších len k firme, a nie ku krajine. Manažér zo zahraničia tu nemá nejaké národohospodárske a celospoločenské záujmy. Skôr mu ide len o zisk. V posledných rokoch, keď aj koncerny majú menej peňazí, reálne v ich vnútri dochádza častejšie ku konfliktom medzi lokálnym manažmentom a centrálou. Naši manažéri sa zo západných matiek pokúšajú dotiahnuť investície práve sem na Slovensko, no to nie je vždy v záujme ľudí z centrál. Lokálni manažéri, prirodzene, ťažšie akceptujú aj to, ak má tunajšia efektívnejšia dcéra dotovať menej úspešnú matku na Západe. Niekedy tu pekné slovenské ženy držia investorov z cudziny viac ako naši najlepší manažéri.
Čo považujete za svoj najväčší manažérsky úspech?
Že sa mi podarilo presvedčiť ten veľmi konzervatívny lesnícky sektor v štátnych Lesoch SR, že sa to dá robiť aj inak. Po mojom odchode sa zasa mnohé vrátilo späť, no chrobák v hlave radových lesníkov zostal a už vnímajú veci inak. Viaceré dobré veci sa zachovali. Napríklad sme tam úspešne rozbehli produkciu lesnej štiepky pre malé regionálne teplárne, ktoré vykurujú mestá lacnejšie, ako keby mali ďalej plyn. A ani pohľadávky štátnych lesov voči klientelistickým firmám sa už nehromadia tak ako dakedy. Občas sa niečo ešte kamarátom pustí, ale už to nie je také ľahké a časté ako pred desaťročím.
Čo nevyšlo a hnevá?
V zdravotníctve sa mi myslenie ľudí veľmi zmeniť nepodarilo. Celý ten sektor nahliada na oceňovanie zdravotníckych výkonov či na lekársku turistiku hradenú farmaceutickými firmami stále úplne inak ako ja. A spätne aj v lesníctve mi je asi ľúto, že som tam bol vo všetkom až taký prísny. Lebo potom sa mi nepodarilo cez politikov pretlačiť hlavný cieľ – komplexnú transformáciu Lesov SR. Hneď na začiatku pôsobenia v štátnych lesoch som povedal, že štátne drevo nedostane žiadna zadlžená drevárska firma, aj keby za ňou mali stáť politici vládnej koalície. Zopár drevárov napojených na vládne pravicové strany mi potom robilo problémy a cez vládu som nevedel pretlačiť všetko, čo by Lesy SR potrebovali. Spätne si hovorím, že som mohol byť na štarte trocha prefíkanejšie mäkší, no v cieli by som pre štátne lesy dosiahol oveľa väčšie pozitíva. A vo finále by sme tie zadlžené píly od Lesov SR aj tak odstrihli.
Manažér roka 2013, Karol Vinš. Od jari 2013 reštrukturalizuje najväčšiu českú lesnícko-drevársku skupinu Less&Timber. Zdroj: Foto - Maňo Štrauch
V práci vás viac inšpirujú iní manažéri alebo veríte viac na vlastnú intuíciu či vzdelávanie z kníh?
Ovplyvňuje ma veľa múdrych ľudí a nemusia byť len z biznisu. Som otvorený iným názorom. Verím viac na školu života ako na univerzitné vzdelávanie. Myslím si, že v biznise sa často podceňujú historické skúsenosti. Mnohé problémy, ktoré vznikajú, sa totiž opakujú. Lebo ľudia sa nepoučili. Ja preto veľa čítam o reálnych skúsenostiach biznismenov a firiem z minulosti. Často si tak nájdem recept na riešenie problémov súčasnosti.
Čo robíte, ak vaši podriadení nechápu vaše vízie?
Už zopárkrát som svoj tím zobral na dva-tri dni na chatu, aby sme si tam spolu s naozaj dobrým koučom či poradcom rozobrali, ako sa chceme posunúť ďalej. Treba sa zavrieť a rozbehnúť naozaj neformálnu debatu. Ale nemôže to byť o pár ľuďoch z najvyššieho vedenia, ale širšie. Najviac sa mi v riadení ľudí osvedčilo dávať im priestor na kreatívnosť. Vyznávam to známe Jacka Welcha – urči cieľ, priraď zdroje a nenápadne sa vytrať.
Čo boli rozhodujúce kroky, ktoré vás dostali tam, kde dnes ste?
Asi vždy ma dopredu posunuli konflikty a snaha riešiť ich. Pred dvoma desaťročiami som z pokojnejšej roboty v jednom viedenskom architektonickom ateliéri odišiel po tom, čo ma zaujala dobrodružnejšia ponuka Poľnobanky. Tá hľadala človeka na upratanie výstavby svojich pobočiek. Mala v tom neporiadok a vládla tam korupcia, lebo veľa šéfov regionálnych pobočiek si bokom riešilo aj svoje záujmy. Neskôr som v Poľnobanke začal riešiť problémové pohľadávky celej banky. Rovnako aj pre štátne Lesy SR sa hľadal človek, ktorý tam zametie a nastaví nový poriadok. Vždy som chcel meniť konfliktné prostredie na prostredie štandardné.
Pri čom si najlepšie oddýchnete od pracovného stresu?
Na prácu netreba myslieť stále, lebo potom človek prestáva mať z toho radosť a už ju tak dobre ani nerobí. Sám som pred štyrmi rokmi začal úplne z nuly robiť triatlon. Pred rokom som už zvládol pol Ironmana so skoro dvoma kilometrami plávania, 90 kilometrami na bicykli a polmaratónom. Teraz sa už chystám na veľkého Ironmana. No a občas ešte stíham aj svoje dlhoročné koníčky – športové potápanie a letecké modelárstvo.
Manažér roka 2013, Karol Vinš. Od jari 2013 reštrukturalizuje najväčšiu českú lesnícko-drevársku skupinu Less&Timber. Zdroj: Foto - Maňo Štrauch
Karol Vinš (51) je absolvent Stavebnej fakulty bratislavskej Slovenskej technickej univerzity. Pracoval v Priemstave, neskôr sa zamestnal v architektonickom ateliéri vo Viedni. V roku 1994 sa vrátil na Slovensko a začal robiť v bankovom sektore, hlavne v oblasti problémových pohľadávok. Najskôr v Poľnobanke, neskôr prešiel do Slovenskej sporiteľne. Generálnym riaditeľom štátnych Lesov SR bol počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2003 až 2006. Po pôsobení v zdravotnej poisťovni Apollo sa k záveru predvlaňajšieho roka stal riaditeľom najväčšej tuzemskej píly Rettenmeier Tatra Timber. Od jari tohto roku reštrukturalizuje najväčšiu českú lesnícko-drevársku skupinu Less&Timber.
Partneri projektu:
 |
|
Official image partner:
