Karin Stankayová: Deti učíme, že podnikateľ nie je zlodej a klamár

Jeho deti boli vtedy školáci, a tak celkom prirodzene prišiel ten nápad s iKids. Deti sa podľa neho rodia so zdravým entuziazmom, pozerajú sa na prekážky ako na výzvy a tento projekt ich v tom mal len podporiť a rozvíjať. Aby si vyskúšali podnikanie hravou formou, zážitkovo, v tej najčistejšej forme. Teda dostať sa od nápadu k produktu, ktorý možno aj predávať. Pilotný program prebiehal na škole, kam chodili deti K. Ryana.

„Odskúšali sme tam, čo by mohlo fungovať. Pôvodne sme chceli ponúknuť projekt ešte mladším deťom, už od druhého ročníka. Ony ale ešte nevedia dlhodobo si udržať nadšenie a sústrediť sa,“ hovorí šéfka projektu iKids Karin Stankayová. Vlani projekt úspešne vyviezli pod rovnakým názvom aj do Česka.

Spolupracujete s učiteľmi na štátnych školách. Ako znášajú, že sa vzdávajú časti kontroly?

V našom projekte je pozícia učiteľa úplne iná ako pri vyučovaní. Ale nemám pocit, že je pre nich problém vzdať sa po vyučovaní časti autority, keď príde nejaký mentor – miestny podnikateľ. Ja som napríklad mentorovala skupinu detí a cítili sme sa ako jeden tím. Mali sme tam učiteľa, ktorému deti tykali a on ich zas veľmi dobre poznal. Nie je to bežná prax všade, ale snažíme sa učiteľov navádzať k takému priateľskému vzťahu. Náš manuál pre učiteľov je podrobný, má 50 strán, sprevádza ich celým procesom. My im však vždy na začiatku povieme, že ten manuál je len inšpiráciou, nemusia ho dodržiavať do bodky. Každý tím je iný, každý podnikateľský nápad si vyžaduje odlišný prístup, a my chceme dať priestor každému, kto sa zapojí.

Ako vlastne výučba funguje?

Projekt má štyri fázy. Začíname generovaním nápadov. Nemáme za cieľ, aby na konci bol produkt, na ktorom budú deti zarábať. Ide nám skôr o to, aby sa na každodenné situácie, ktoré im nejako prekážajú, začali pozerať ako na kreatívne výzvy, nie na problémy. My slovo problém ani nepoužívame. Namiesto sťažovania sa majú nájsť riešenie a ešte ho aj premeniť na podnikateľskú príležitosť. V prvej fáze majú množstvo nápadov na zlepšenie v okolí či vylepšenia existujúcich produktov. Na konci fázy sa stretnú tímy na veľkom workshope, voláme ho „Od ničoho k niečomu“. V spolupráci s mentormi si každý tím vyberie z troch nápadov jeden, do ktorého realizácie sa neskôr pustia. Zároveň si postavia prvý prototyp produktu: nefunkčný z kartónu a farbičiek. Aby videli prvé zhmotnenie nápadu, ktorý ešte ráno neexistoval.

Pokračujete čím?

Potom nastupuje prieskum trhu. My sme v projekte iKids nevymysleli nič nové, len kopírujeme cestu, ktorou si musí skutočný podnikateľ tak či tak prejsť. Vyťahujeme to, na čo by určite nemali zabudnúť. Prieskum trhu je krátky, ale pre budúcnosť zásadný. Tím sa rozdelí podľa svojich daností, introvert bude skôr skúmať cez internet, než by oslovoval neznámych ľudí s dotazníkom. Ide o to zistiť, či ich produkt už existuje a prípadne v akej podobe.

Tiež si definujú cieľovú skupinu: zamyslia sa nad tým, kto všetko by si ich produkt mohol kúpiť. Túto skupinu potom skúsia osloviť e-mailom či v škole. Často pracujú na veciach, ktoré sa nejako týkajú školy. Na ďalšom stretnutí si potom svoje zistenia zakomponujú do podnikateľského plánu. Prípadne zistia, že ich produkt nik nechce, a hľadajú iný nápad. Je to výborná lekcia. Pre nás je jedna z najdôležitejších vecí inšpirovať deti k tomu, aby sa nikdy nevzdali. Aby neboli sklamané a urazené, ale našli niečo iné, čo ľudí osloví.

Snažíme sa deti naučiť, že podnikateľ nie je iba predajca niečoho, ale že môže aj niečo nové tvoriť. A že nie je zlodej a nesnaží sa niekoho oklamať.

Obava zo zlyhania je najväčšou vnútornou prekážkou pre podnikanie Slovákov, aspoň tak to vychádza z veľkých prieskumov.

Toho sa boja aj deti. V projekte sú navyše v skupine s učiteľom, pred ktorým by sa nemali mýliť, lebo to je v učení nedostatok. Ale v podnikaní je mýlenie sa normálne. Aj v manuáli učiteľom píšeme, že