Kapacity epidemiológov nie sú nekonečné. Existuje riešenie, ale úrady ho stopli

Covid-19 sa naplno vracia v druhej vlne. S rastúcim počtom nakazených sa musia obracať aj epidemiológovia, ktorých práca v mnohom pripomína prácu detektíva. Volajú všetkým pozitívne testovaným a ich kontaktom, zisťujú intenzitu týchto kontaktov a hľadajú možné ohniská nákazy. Ak dokážu infikovaných včas izolovať, môžeme sa neskôr vyhnúť plošným opatreniam a kolabujúcim nemocniciam.

Situácia je kritická najmä v Bratislave, kde dochádza k najväčším denným prírastkom. „Pracujeme od šiestej do polnoci. Veľmi málo ľudí vie, čo všetko musíme v priebehu jedného pracovného dňa, sviatku či víkendu urobiť,“ objasňuje Katarína Nosálová, hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava. Aktuálne čísla pritom stále nie sú také dramatické ako napríklad v okolitých štátoch. Čo sa stane v septembri, ak ešte viac narastú? Po odznení prvej vlny sme dostali niekoľko mesiacov prípravy na novú vlnu. Jednou z najdôležitejších úloh bolo posilnenie kapacít epidemiológov. Túto domácu úlohu sme si však nesplnili.

Spomienková mapa

V čase, keď kulminovala prvá vlna a premiér Igor Matovič venoval „hnusobe“ aj niekoľko facebookových statusov denne, mal permanentný krízový štáb niekoľko priorít. V médiách sa najviac hovorilo o kapacitách testovania či aplikácii domácej karantény, ktorá mala nahradiť štátnu karanténu. Okrem toho sa však pracovalo aj na nástroji, ktorý mal významne posilniť kapacity epidemiológov. Ide o informačný systém na evidenciu kontaktov nakazených so spomienkovou mapou.