Pred pár mesiacmi som bol v Oválnej pracovni a mohol som sledovať Joea Bidena pri prijatí českého premiéra Petra Fialu doslova z pár krokov. Osemdesiatjedenročný Biden pôsobil sympaticky. Ale rozprával tak, že človek musel veľmi napínať uši, aby porozumel všetkému, čo povedal. Úplne sa to nepodarilo, a tak som si po chvíli musel dať u amerických kolegov akreditovaných v Bielom dome, ktorí boli pri prezidentovi so svojím špičkovým vybavením bližšie, prehrať záznam ešte raz. To, že mal americký prezident to, čo hovoril, napísané na malých kartičkách, do ktorých sa občas pozrel, by ani tak neprekážalo. A odpustiť by sa Bidenovi dalo aj prerieknutie, keď namiesto Česko povedal Československo. Len som si už vtedy – bolo to v polovici apríla – nevedel predstaviť, ako tento milo, ale unavene pôsobiaci muž pôjde do dlhej hodinovej debaty so svojím republikánskym vyzývateľom Donaldom Trumpom a argumentmi zmetie jeho demagógiu.
Tento odhad sa nakoniec ukázal ako správny. Keď sa potom na konci júna Joe Biden a Donald Trump stretli v prvej vzájomnej debate v televízii CNN, dopadlo to pre Bidena katastrofálne. Niežeby bol Trump taký skvelý, aj on splietal piate cez deviate a robil chyby. Ale hoci je len o tri roky mladší ako Biden, pôsobil, akoby mal o desať, pätnásť rokov menej ako sivovlasý vychudnutý Biden. Výsledok debaty bol preto jasný. Namiesto víťazstva, v ktoré demokrati dúfali a ktoré malo priniesť zvrat v preferenciách favorizujúcich čo i len o pár percent Trumpa, sa stal pravý opak. Následne, po neúspešnom atentáte na Trumpa, ktorý priniesol republikánskemu exprezidentovi ďalšiu vzpruhu, sa strata Bidena ešte zväčšila. A trápne situácie pokračovali – ako keď Biden ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského označil počas prijatia za Putina, hoci sa po chvíľke s úsmevom sám opravil.
Demokrati za Harrisovú
Našťastie Biden so slovami, že osud americkej demokracie je dôležitejší než jeho ďalšie obdobie v Bielom dome, hodil 21. júna uterák do ringu. Odstúpil z kampane a ako na svoju nástupkyňu ukázal na viceprezidentku Kamalu Harrisovú. „Dnes chcem Kamalu plne podporiť a podporiť ju ako kandidátku našej strany v tomto roku. Demokrati, je čas spojiť sa a poraziť Trumpa. Urobme to,“ uviedol Joe Biden.
V tej chvíli, na konci tretieho júlového týždňa, sa to zdalo len ako východisko z núdze. Kamala Harrisová ako viceprezidentka veľmi nezažiarila, napríklad v otázke regulácie migrácie z Mexika práve naopak. Jej obľuba medzi voličmi nebola vysoká a v prieskumoch prehrávala s Trumpom podobne ako Biden, hoci po onej katastrofálnej debate predsa len o niečo menej. Päťdesiatdeväťročná bývalá právnička a kalifornská prokurátorka s indicko-černošsko-belošskými koreňmi bez vlastných detí mala oproti iným kandidátom z radov úspešných demokratických guvernérov amerických štátov mnoho nevýhod. Ale aj dve podstatné a zásadné výhody. Bidenovu jasnú podporu a prístup k jeho volebným fondom, pretože ako viceprezidentka bola súčasťou jeho volebnej kampane. Ostatne, po oznámení Harrisovej, že kandidatúru prijíma, prišlo na jej volebný účet 84 miliónov dolárov za dvadsaťštyri hodín a prúd sa doteraz nezastavil. Ako od malých darcov z radov obyčajných voličov, tak aj od veľkých sponzorov z radov majiteľov veľkých amerických firiem, ktorí prehodnotili svoje stiahnutie podpory po Bidenovom televíznom debakli.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?