Kam všade sa tlačí Penta

Teraz takýto rozhovor naprieč celým biznisom skupiny poskytol TRENDU jeden zo služobne mladších partnerov Penty Eduard Maták, ktorý vedie jej vôbec najširší biznis v zdravotníctve. TREND s ním hovoril nielen o nových strategických biznis plánoch, ale aj o tom, ako dodnes na skupinu dolieha kauza Gorila aj čo je za tým, že stále najsilnejšia politická strana Smer-SD už Pentu nevytláča zo zdravotníctva tak razantne ako voľakedy.

Platí stále, že náhodné investície, i keď do potenciálne vysoko ziskových firiem už nevyhľadávate a držíte sa len pre vás kľúčových biznisov, ako je zdravotníctvo, bankovníctvo, reality, médiá a sektor stávok?

Áno. Držíme sa toho. Minulosť nás naučila, že ak investujeme do niečoho, čo až tak dobre nepoznáme, nemusí to dopadnúť dobre. Naše predkrízové vstupy do výroby okien či telekomunikácií neboli úspešné. A aj obmedzené personálne kapacity nás vedú k tomu, aby sme rozvíjali naozaj iba to, v čom sme najlepší, a nešli príliš do šírky. Nám už nejde o to, na niečom rýchlo zarobiť metódou kúpa – predaj. Ide nám o vybudovanie silných a kvalitných biznisov, ktoré budú prinášať práve vďaka tomu aj stabilné a zaujímavé dividendy.

Môže ešte medzi prioritné biznisy pribudnúť aj niečo ďalšie?

Nevylučujeme to. Ja sám som sa napríklad cez mne zverený sektor zdravotníctva začal zamýšľať nad tým, že by sme sa mohli posunúť aj do oblasti vývoja a ponuky IT systémov na zlepšovanie riadenia firiem. Dnes už máme špecializovanú firmu na IT riešenia pre naše zdravotníctvo. Prečo jej riešenia neponúknuť aj iným spoločnostiam?

Eduard Maták Zdroj: Maňo Štrauch

Super dealy i havárie

Koncom minulého roka ste zrealizovali váš dodnes vôbec najväčší deal s odkúpením rumunskej siete lekární A&D Pharma, ktorá opäť rozšírila vašu najväčšiu firmu sieť lekární Dr.Max. Kam sa až môže Dr.Max dostať, keď už dnes na Slovensku, v Česku, Poľsku, Rumunsku i Srbsku vlastní skoro dvetisíc lekární a jeho tržby siahajú k dva a pol miliarde eur?

Dôležité je, že akvizičný rast Dr.Maxa nie je krytý len z jeho vnútorných zdrojov, ale aj z kapitálu samotnej Penty. A pretože je to už dosť veľký podiel kapitálu matky, tak s lekárňami až tak výrazne ako doteraz už rásť nebudeme. Každý investor si musí zvážiť, aký veľký majetok môže mať v jednej firme, aby to ešte bolo bezpečné.

Je s Dr.Maxom ešte reálny skôr deklarovaný posun do krajín západnej Európy? Alebo sa Západ bráni voči koncentrácii lekární pod vašou firmou?

Pozeráme sa stále na taliansky trh, lebo tam práve prichádza k liberalizácii. Tam sa však budeme musieť vrátiť k raným dobám budovania Dr.Maxa, keď sme sieť rozširovali prikupovaním jednotlivých lekární, lebo tamojší trh neponúka širšie lekárenské skupiny. Pozeráme sa ešte aj po Škandinávii a Pobaltí. Aj tam je legislatíva dosť liberálna a v lekárňach sa dajú budovať siete. No na severe sú zároveň cenové očakávania majiteľov lekární dosť vysoké, a tak stále vidíme pre Dr.Maxa ako perspektívnejšie Taliansko. A pozeráme sa po lekárňach aj v Číne.

Aktuálne sa však ešte rumunský protimonopolný úrad obáva prílišnej koncentrácie po vašom vstupe do A&D Pharmy a žiada vás o odpredaj časti zo šesťsto preberaných lekární. Je možne, že by ste mohli od tohto dealu odstúpiť?

Rozširovanie siete do Rumunska, a tým aj táto akvizícia sú pre nás veľmi dôležité a som presvedčený, že deal dokončíme úspešne. V tejto chvíli to vyzerá tak, že nebudeme musieť predávať žiadne lekárne a akvizíciu uzavrieme v celom objeme.

Prečo ste sa po počiatočnom nadšení zastavili v Nemecku? Dlho ste tam už neurobili žiadnu väčšiu akvizíciu, a to ste tam chceli kupovať trebárs aj polikliniky či domovy pre seniorov. Chceli ste tam rozšíriť aj vašu stávkovú spoločnosť Fortuna.

To, že nie sme sa v Nemecku zastavili, je iba zdanie. Mníchovský office sme síce zavreli, ale aktívni tam stále sme. Nášho odborníka na úpravu spaľovacích motorov Gehring sme úspešne preorientovali aj na iné sektory, ako je automobilová výroba. A hlavne tam vidíme potenciál pre našu realitnú divíziu. Vyhľadávame zaujímavé projekty, chceli by sme tam budovať hlavne kancelárske centrá. Naďalej sa rozhliadame aj po stávkovom biznise a po poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. I keď trebárs všeobecné nemocnice sú tam už obsadené. Pôsobia tam oveľa väčšie nemocničné siete, ako je dnes naša. No nejaké špecializované zariadenia by sme mohli získať, tento veľký a stabilizovaný trh je pre nás stále priorita.

Pri preberaní akvirovaných firiem je dôležitá aj voľba vhodného manažmentu. Stojíte si v Pente naďalej za angažovaním zahraničných manažérov alebo sa budete viac vracať k Slovákom i Čechom? Lebo trebárs Španieli z Mecomu napokon museli odísť a zo Sveta zdravia vám zasa odišiel uznávaný domáci manažér Ľuboš Lopatka po spore s novým šéfom zo Spojeného kráľovstva.

O tom, či je manažér kvalitný, nerozhoduje jeho národnosť, ale jeho schopnosti. Trebárs v Talianovi Leonardovio Ferrandinovi sme pre Dr.Maxa našli veľkú osobnosť a veľký prínos. Práve on z neho robí firmu naozaj európskeho významu. V domácej menšej farmácii by sme takto široko mysliacich manažérov nenašli. Ale sú aj iné prípady, keď sme pri výbere urobili chybu. No z celkového pohľadu manažéri z cudziny Pentu rozhodne posunuli ďalej. Aj vďaka Fabriceovi Dumontheilovi, ktorý je finančným šéfom celej Penty, sme zlepšili vrcholové riadenia našej skupiny a jeho prínos cítiť aj v našich čoraz lepších finančných výsledkoch.

Zdroj: Maňo Štrauch

Čo ste dodnes kúpili najvýhodnejšie a ktorý deal bol pre vás, naopak, najhorší?

To sa dá z môjho pohľadu zmerať len pri firmách, ktoré sme už odpredali. Výnimočné zisky sme mali zo Severomoravských vodární a kanalizácií, z poľskej siete obchodov Žabka a tiež zo zdravotníckych laboratórií Alpha medical. Kúpili sme ich ako malú lokálnu firmu z Martina, no predávali sme významného stredoeurópskeho hráča pôsobiaceho na troch trhoch. Naopak, najmenej sa vydaril už naznačený telekomunikačný operátor U:fon a poľské Okná Rabieň. Obe firmy sme zavreli.

Naša stigma, ktorú si dodnes nesieme a dennodenne nás testuje, je kauza Gorila

Gorila len tak nezmizne

Kupujete aj médiá, ktoré patria medzi menej ziskové odvetvia. Sú banky ochotné požičiavať vám vo väčšom aj na ich kúpu alebo ich musíte kupovať prevažne z vlastných zdrojov?

Média podobne ako iné firmy financujeme aj cez dlh a nielen cez naše vlastné zdroje. Samozrejme, zabezpečenie dlhu je pri médiách iné ako pri fabrikách s reálnym majetkom. Média sú špecifické, ich hodnota je hlavne v brande a novinároch. Takže banky rozhodne sú obozretnejšie, keď kupujete vydavateľstvo, ako keď kupujete nejakú fabriku či budovu.

Neukazuje to, že za vaším záujmom o médiá nie sú možné zisky, ale mať možnosť ovplyvňovať ich obsah či už vo svoj prospech alebo v neprospech vašich konkurentov či oponentov?