Kam sa stratili vyššie akontácie

Autá na lízing si kupuje už vyše dvoch dekád, robil to tak skôr, než začali byť banky vôbec ochotné požičiavať mu. A hoci je už teraz všetko inak, zo zvyku zamieri na staré známe miesto. Lenže tak ako už naposledy, aj teraz žasne nad tým, že si nemôže požičať len toľko, koľko potrebuje. Ale musí viac. Darmo má prostriedky na vyššiu akontáciu a zo všetkých strán počúva varovania o tom, že Slováci sa zadlžujú prudko a príliš, lízingová firma mu takúto ponuku nedá. Ak by dala, považovala by sa za úžerníka.

Problém

Ponuky vyšších akontácií sa zo stolov lízingových spoločností vytratili už pred pár rokmi, keď sa vláda rozhodla bojovať proti úžernícky vysokým úrokovým sadzbám v spotrebiteľských zmluvách úrokovým stropom. A odplatou, ktorá nemôže prekročiť v prípade finančného lízingu dvaapolnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v bankovom sektore za predchádzajúci kvartál. Pri úveroch, ktoré lízingovky tiež poskytujú, je hranica dvojpercentná. Lenže hoci myšlienka zákonodarcov nemusela byť zlá, v praxi sa ukázalo, že na takúto ochranu môžu spotrebitelia doplatiť.