Už nielen republiku, ale aj prezidenta má ponovembrové Slovensko dvadsať rokov. Boli to poučné dve desaťročia, lebo ukázali, že viac ako od litery ústavy a zákonov závisí výkon tejto funkcie od osoby, ktorá ju zastáva.
Michala Kováča zvolil parlament za prezidenta 15. februára 1993. Hoci parlamentom volené hlavy štátov majú obvykle menšie právomoci ako prezidenti volení v priamej voľbe, žiadny slovenský prezident nebol ústavne taký silný ako ten prvý. Ústava vtedy obsahovala ustanovenie, že prezident „má právo byť prítomný na schôdzach vlády Slovenskej republiky“, že má dokonca právo „predsedať jej a vyžadovať si od vlády alebo jej členov správy“. Keď sa prezident dostal do sporu s premiérom, Ústavný súd vyhlásil, že hlava štátu nemá povinnosť vymenovať za člena vlády osobu, ktorú navrhne šéf výkonnej moci.
Všetci si vieme predstaviť, čo by s takými právomocami urobil politik, ktorý chce mať vo všetkom posledné slovo. Prezident M. Kováč svoje právo nevymenovať ministra, ktorého navrhne premiér, niekoľkokrát využil. Napríklad vtedy, keď nechcel pripustiť, aby sa ministrom privatizácie stal Ivan Lexa. Lenže za päť rokov sa nestalo, aby bez pozvania prišiel na rokovanie vlády a domáhal sa toho, že bude ministrom predsedať. Keď sa v roku 1999 a 2001 menila ústava, poslanci ako Peter Kresák a Ladislav Orosz postrehli, aký zdroj konfliktov vytvárajú takéto ustanovenia, a preto prezidentovi z právomocí ubrali – hoci ho od roku 1999 volili občania v priamych voľbách tajným hlasovaním.
Prvý občan štátu stratil právo byť prítomný na schôdzach parlamentu i právo byť prítomný na rokovaniach kabinetu. Prišiel tým aj o možnosť predsedať mu. Od členov vlády môže vyžadovať informácie, ale už iba také, ktoré potrebuje na výkon svojej funkcie. Je to paradox, ale režim parlamentnej demokracie sa na Slovensku posilnil v čase, keď prezident získal silnejší mandát, lebo ho mal priamo od občanov.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Ďalšie Danglárove kresby nájdete v galérii
Vydržalo to celé desaťročie. Vlani v októbri to Ústavný súd zmenil. Väčšinou jedného hlasu prijal rozhodnutie, ktorým zásadne zmenil výklad ústavy v prospech prezidenta, a to bez toho, že by sa čokoľvek v ústave zmenilo. „Výdobytok“ Ivana Gašparoviča bude mať k dispozícii aj každá ďalšia hlava štátu. Keď sa parlament a vláda dostanú do sporu s prezidentom, budú tvrdiť, že ústava je na ich strane, lebo SR je parlamentnou demokraciou. Lenže Ústavný súd im na to môže povedať, že je úplne v poriadku a v súlade s ústavou, ak republika smeruje k poloprezidentskému režimu.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 7/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
