Kam dáme naše deti

Vcentre Bratislavy funguje od augusta nezvyčajná škola. Rodičia pätnástich detí požiadali školy, na ktoré ich deti chodili, o individuálne vzdelávanie. Vzdali sa štátnej dotácie a vymenili ju za možnosť učiť deti podľa vlastných predstáv. „Prechod zo škôlky do školy mal na moju dcéru negatívny vplyv. Prestala mať radosť z učenia, ráno odchádzala z domu so žalúdočnou nervozitou. Škola od problému dávala ruky preč, mala som pocit, že dieťa je v školskom systéme na poslednom mieste. Preto som hľadala alternatívu,“ hovorí matka dvoch školopovinných detí Paulína Čalfová.

Príležitosť našla, keď sa učiteľka jej dcéry Miroslava Kiripolská rozhodla odísť zo školstva, aby mohla učiť inak. „Po dvadsiatich rokoch snahy učiť inovatívne, s radosťou a v prospech detí som si uvedomila, že v momentálne fungujúcom systéme to jednoducho nedokážem,“ hovorí M. Kiripolská. V štátnej aj v súkromnej škole, kde pôsobila, jej prekážala džungľa predpisov, administratívnych prekážok a povinností, pre ktoré neostával čas venovať sa samotným deťom.

„Systém síce prijíma izolované zmeny a inovácie a tvári sa, že ide s dobou, ale zlyháva v nastavení celku. Napríklad je pre mňa záhadou, ako chce udržať vnútornú motiváciu žiakov, keď podporuje neustále súťaženie a trestá dieťa v momente, keď urobí chybu,“ hovorí M. Kiripolská.

Dnes M. Kiripolská s pomocou kolegov z občianskeho združenia Milované dieťa učí skupinu 15 detí zaradených do individuálneho vzdelávania. Tento spôsob výučby zákon umožňuje deťom len počas prvých štyroch ročníkov základnej školy. Žiaci musia byť naďalej zapísaní na kmeňovej škole, ktorá ich každoročne preskúša, a učiť ich môže len vyštudovaný pedagóg. O dotáciu na vzdelávanie, ktorú by inak dostala škola, rodičia prídu. Vzdelávanie teda hradia druhýkrát, mesačne zhruba dvesto eur. P. Čalfová tvrdí, že to stojí za to: „Odchod zo školy mi vrátil dcéru.“

Základné školy
(%, podiel počtu žiakov podľa druhu školy)

Žije z minulosti

Koľko rodičov je nespokojných so súčasným školstvom a dokedy budú ochotní platiť za školstvo dvakrát? Podľa aktuálneho prieskumu občianskeho združenia Nové školstvo na reprezentatívnej vzorke tisíc ľudí si len každý dvanásty Slovák myslí, že školstvo ide správnym smerom. Polovica respondentov uviedla, že školstvo podľa ich názoru prešľapuje na mieste. Pamätáte si však bilbord, ktorým by politická strana v predvolebnom boji lákala voličov na zmenu v školstve? Asi nie.

Slovenská verejnosť je voči štátu a jeho vedeniu školstva dlhodobo tolerantná. Môžu za tým byť iné problémy, ktoré sú pre ľudí dôležitejšie – zdravie, zabezpečenie práce a obživy. Vzdelanie nie je naliehavá potreba, jej nekvalita sa negatívne prejaví až v ďalekej budúcnosti.

Opakuje sa tiež situácia zo zdravotníctva, kde sú mnohí ľudia ochotní dať úplatok, pretože nevnímajú platbu, ktorú už poslali na účet štátu v odvodoch. Navyše, za socializmu mali školy vysokú úroveň postavenú na disciplíne a výraznej štátnej podpore školstva, vedy a organizovaného voľného času detí. Súčasné školstvo žije zo svojej minulosti. Rozklad sa vynára na svetlo len postupne.

Prieskum združenia Nové školstvo tvrdí, že rodičia zatiaľ zlyhávajúci systém vzdelávania veľmi neriešia. Napriek informáciám o rebríčkoch PISA, frustrovaných učiteľoch či o školách ako neatraktívnom prostredí pre šikovných ľudí najviac rodičov (43 percent) pri výbere školy pre svoje dieťa napokon uprednostnilo „školu za rohom“. Dali teda prednosť blízkosti školy pred kvalitou, ktorá by mohla znamenať školné či dochádzanie.

Gymnáziá
(%, podiel počtu žiakov podľa druhu školy)

Pravda, je naivné si myslieť, že rodičia budú masovo prepisovať deti na súkromné školy – Slovensko je krajina, kde sa mediánová mzda pohybuje na úrovni šesťsto eur. Časť rodičov, ktorá si to môže dovoliť, už neváha obetovať čas, energiu a časť rodinného rozpočtu. Medzi rodičov, ktoré svoje deti nezverili štátnym školám, patrí aj predseda vlády Robert Fico a minimálne dvojica jeho ministrov.

Hlasovanie nohami

Kvalitné vzdelanie má vysokú hodnotu. A keď je „zadarmo“, rodič koná. Stačí pohľad na tvrdé dáta.