V mori ako v akváriu
Golfové ihrisko, ktoré tu stojí, naprojektovala jedna z najznámejších osobností tohto športu Gary Player, thallasso centrum pri ňom je zase najlepšie a najnoblesnejšie v Egypte. K tomu štyri kilometre dlhá piesková pláž s veľmi miernym klesaním (ale zase nie takým, že by ste mali pol kilometra vodu po kolená) a jedna z najlepších potápačských lokalít v celom Červenom mori.
Rybiek a koralov tu bolo aj so šnorchlom vidieť toľko, až sme si hovorili, že vlastne na to, aby sme sa cítili ako v akváriu, naozaj stačí minimálne potápačské vybavenie. Koraly sú z brehu pohodlne dostupné, netreba topánky do vody, lebo dno je pieskové a tam, kde sa začínajú, už treba plávať. Navyše sú označené bójami, takže sme vedeli, kam treba ísť.
Keďže hotel organizoval za pár eur aj šnorchlovanie na otvorenom mori z člna, stalo sa nám, že sme sledovali pod hladinou okrem rýb pod sebou aj potápačov. Aktívni dovolenkári si tu naozaj prídu na svoje, okrem potápačskej bázy je tu požičovňa surfov, katamaranov, dosiek na čoraz populárnejší stand-up paddling a ďalej od hotelov je aj kitesurfová základňa.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Bez žalúdočných problémov
Čo býva v Egypte problém, je hygiena. Faraónovu pomstu, na ktorú nezaberajú naše lieky proti hnačke, ale len egyptské, pozná z vlastnej skúsenosti množstvo návštevníkov krajiny. Aj keď – lekári a cestovky tvrdia, že skôr ako z nejakých nečistôt ľudia dostávajú hnačky z toho, že pri all inclusive jedia piate cez deviate, sú veľa na slnku a pijú studené nápoje, čo všetko spolu zažívacie ústrojenstvo nezvláda.
V Soma Bay sme boli síce len týždeň a piate cez deviate sme jedli v hotelovej reštaurácii len ráno a večer, keďže sme mali polpenziu – ale nič nám nebolo. Ani z jahodového koktailu, ktorému sme neodolali hneď v prvý večer, lebo v Egypte bola vtedy sezóna jahôd, ani z jahodovej margarity a jahodového daiquiri plných ľadovej drviny, ktoré sme si dali v hotelovom bare ďalší večer. Aj keď ľad je hneď prvá vec, ktorej sa má človek v týchto krajinách vyhýbať, ak nechce stráviť dovolenku na WC.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Keď sme sa personálu pýtali, či tu mávajú hostia žalúdočné problémy, krútili hlavou, že výnimočne. Každý týždeň majú vraj v kuchyni kontrolu hygienikov a bolo by veľmi zlé, ak by sa v hoteli renomovanej medzinárodnej siete niečo také vyskytlo, vypočuli sme si niekoľkokrát. Keď sme sa potom zúčastnili na kurze arabskej kuchyne, ktorý hotel v rámci voľnočasových aktivít pre hostí robil, celkom nás prekvapilo, že šéfkuchár pri príprave jedla používal chirurgické gumené rukavice. S odôvodnením, že je to v kuchyni povinnosť, pretože každý môže mať na rukách nejaké baktérie. Ktovie, v koľkých našich reštauráciách sa varí v rukavičkách, pomysleli sme si.
Takže v Soma Bay človek síce je v Egypte, ale zároveň ako keby v ňom nebol. Keď chcete poznať reálny Egypt, jediná možnosť je vybrať sa na výlety, ktoré aj odtiaľto organizujú cestovné kancelárie. Stačí si vybrať z ponuky a potom stráviť pár hodín na cestách. Napríklad Luxor a Karnak sú vzdialené cca 265 kilometrov a pyramídy v Gize raz toľko.
No keď sa rozhodnete neopustiť tento polostrov, lebo ste napríklad už v Egypte párkrát boli a najväčšie atrakcie videli, tak vlastne nemáte šancu zistiť, v akej krajine sa nachádzate. Nie ste na dovolenke v Egypte, ste pri mori v luxusnom turistickom stredisku.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Praktické rady
Výhodný Egypt.
Zatiaľ. Pri súčasných cenách, za ktoré sa dovolenky v Egypte predávajú, je aj pobyt v Soma Bay cenovo výhodný – za štandard, ktorý je porovnateľný s hocijakým iným hotelom danej siete, či už ide o Kempinski, Sheraton alebo Westin, sa tu platí zlomok v porovnaní s inými destináciami.
Ceny za týždeň pobytu s polpenziou (plus denné dopĺňanie minibaru nealkom), letenkou a transferom z letiska sa pohybovali v rakúskych a nemeckých cestovkách v minulých týždňoch od 550 do 600 eur za osobu. No ak sa bude záujem o Egypt zvyšovať tak ako posledný rok, zrejme ceny na tejto úrovni dlho nevydržia.
Pri odlete si treba nechať čas.
Keď sme si objednávali transfer z hotela na letisko a povedali nám, že taxík príde štyri hodiny pred odletom, zdalo sa nám to príliš skoro, keďže na letisko to bolo 50 km po prázdnej diaľnici. Nakoniec to skoro nebolo. Najprv sme si postáli v zápche pri vstupe do areálu letiska, lebo každé auto dvakrát dôkladne kontrolovali a prechádzali detektorom na výbušniny.
Potom sme si postáli v dlhočiznom rade hneď po príchode do letiskovej haly, lebo všetka batožina išla cez röntgeny a pasažieri cez bezpečnostné rámy. Ďalej v rade pri check-ine, aj keď sme nemali batožinu, lebo online check-in tu neexistuje – formuláre na výstupné víza, ktoré treba vyplniť a odovzdať na pasovej kontrole, dávajú totiž práve pri check-ine.
A následne na pasovom, ďalšej (tej klasickej) bezpečnostnej kontrole a až potom sme sa dostali ku „gate“. Medzitým nám ešte asi trikrát kontrolovali palubný lístok a doklady. Takže kým z letiska sme boli preč za polhodinu, opačne to trvalo dve hodiny. A to bola (vraj) mimosezóna. Ako to tu vyzerá v hlavnej sezóne, si ťažko predstaviť.
