Ale občas dostane človek chuť stráviť týždeň voľna úplne inak – ničnerobením pri mori. Problém je, ak čas na takúto „ničnerobiacu“ dovolenku pripadne z pracovných dôvodov na začiatok februára. Chcete ísť do tepla, ale keďže ste dostali len týždeň dovolenky, nechce sa vám ísť ďaleko.
Mienite stráviť niekoľko dní na jednom mieste, tak chcete aj určitý komfort, aj keď pri poznávacích dovolenkách, kam sa chodíte do hotela len umyť a vyspať, vám v podstate stačí len posteľ. Lenže zase sa vám za týždňový pobyt nechce platiť štvormiestna suma....
Zdroj: Jarmila Horváthová
Nakoniec po hodinách strávených skúmaním toho, aké je kde počasie (všade do štyroch hodín letu okolo Európy býva začiatkom februára ešte chladno), koľko stoja kam letenky a koľko ubytovanie, padla voľba na Egypt a konkrétne na v podstate neznáme letovisko Soma Bay.
My sa bojíme, Nemci nie
Egypt? A nebojíte sa? Táto otázka zaznela z úst našich známych niekoľkokrát. Krajina na severe Afriky po rokoch politickej nestability a atentáte na ruské lietadlo získala a stále má u mnohých Slovákov imidž lokality, kam by na dovolenku nešli, ani keby im zaplatili.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Na rozdiel od Nemcov. Podľa štatistík nemeckých cestovných kancelárií sa tam stal Egypt skokanom roku 2017, čo sa týka nárastu počtu zájazdov. A po Kanárskych ostrovoch druhou najobľúbenejšou zimnou destináciou nemeckých dovolenkárov.
Koniec koncov videli sme to na vlastné oči, keďže sme do Hurghady leteli z Mníchova. Lietadlo bolo plné do posledného miesta tam aj naspäť. Keď sme po dovolenke odlietali z Hurghady, pozerali sme na tabuli lety za nasledujúcich šesť hodín. Zo šestnástich malo desať cieľovú destináciu Nemecko.
Egypt áno, ale určite nie s malými deťmi. Aj v tom majú Slováci jasno. Nemci tiež, len opačne. V Mníchove sme s údivom pozerali na rodinku, ktorá tiež letela do Hurghady. S novorodencom, ktorý mal maximálne dva mesiace. Zďaleka neboli jediní, keď sme čakali na pasovú kontrolu, malých detí tam bolo dosť.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Aj neskôr na pláži, od úplne maličkých v kočíkoch po škôlkarov. No vyhrali to postarší rodičia, mohli mať po štyridsiatke, s maličkými dvojičkami v hlbokom dvojkočíku. Tých sme pri každých raňajkách sledovali so zmesou súcitu a údivu (čo je to za dovolenka s takými malými deťmi), ako ich vždy jeden rodič plus babka, ktorú mali so sebou, tíši alebo kočíkuje...
Eurá či doláre? Kurz je rovnaký
Január a február je v Egypte mimosezóna, takže sa nám podarilo kúpiť spiatočné letenky Mníchov – Hurghada – Mníchov za 120 eur pre jedného (momentálne už pod 300 nekúpite), čo malo, samozrejme, svoje ale... Síce za 120, ale len s príručnou batožinou, ktorá mohla mať podľa leteckej spoločnosti na osobu len šesť kilogramov.
Krvopotne sme sa do limitu ako-tak zmestili, aby to nakoniec aj tak nikto nekontroloval. Za kufor do podpalubia sa totiž platilo 30 eur na jednu cestu, takže vlastne polovica ceny jednosmernej letenky... Pohodlie v lietadle bolo primerané cene, ale tie štyri hodiny sa to dalo vydržať.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Po pristátí na letisku v Hurghade nás čakal, samozrejme, chaos, lebo naraz pristáli dve či tri lietadlá. Takže najprv sa postaviť do radu, kde si kúpite vízum, ktoré vám nalepia do pasu, a s tým a vyplneným formulárom treba ísť do radu na pasovej kontrole. Vízum stálo 25 dolárov... alebo 25 eur. Dolár, euro, Egypťania nerobia rozdiely, všetko počítajú jedna k jednej. A že 25 dolárov bolo podľa oficiálneho kurzu len dvadsať eur? To neriešia.
