Kaliňákov návrat k Mečiarovi

Návrhy volebných zákonov, ktoré do pripomienkového konania posunul minister vnútra Robert Kaliňák, v mnohom pripomínajú novelu volebného zákona spred parlamentných volieb v roku 1998. Vtedy ju pripravila a presadila vládna koalícia na čele s Vladimírom Mečiarom.

Prvá podobnosť vyplýva z ich načasovania. Mečiarova novela bola prijatá v máji, aby sa podľa nej konali septembrové voľby. Kaliňákove zákony majú platiť od 1. januára budúceho roku, aby zasiahli už marcové prezidentské voľby. Tak krátko pred hlasovaním sa pravidlá volebnej súťaže nemenia – aspoň nie v štátoch, ktoré dbajú na pravidlá.

Ďalšou podobnosťou je, že Mečiarova novela i Kaliňákove návrhy sú problematické tak z hľadiska ústavnosti, ako aj z hľadiska moderných demokratických zásad. Vzniká preto podozrenie, že viac ako o komplexnú úpravu volebnej legislatívy ide o účelové zmeny, ktoré majú ovplyvniť voľbu hlavy štátu.

Znevýhodnení kandidáti

Viaceré ustanovenia v návrhu zákona o volebnej kampani očividne znevýhodňujú nezávislých kandidátov na funkciu prezidenta pred kandidátmi, ktorých kampaň budú financovať politické strany. Kandidát na prezidenta môže na volebnú kampaň minúť maximálne 500-tisíc eur, čo je čudné už aj v porovnaní s tým, že kandidát na primátora stotisícového mesta smie na svoju kampaň vynaložiť 100-tisíc eur.

Uchádzač o prezidentský úrad, ktorý musí osloviť viac než 50-krát väčšie publikum, môže na kampaň minúť len päťnásobok sumy kandidáta na primátora väčšieho mesta. Tento nepomer ešte zhoršuje ďalšie ustanovenie.

Návrh zákona hovorí, že „politická strana môže na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty“. Politická strana – podľa tohto návrhu – vedie „volebnú kampaň pre voľby do Národnej rady SR, pre voľby do Európskeho parlamentu a pre voľby prezidenta SR“. Ak by sa znenie zákona nezmenilo, mohlo by sa interpretovať aj tak, že strana smie na podporu svojho kandidáta vynaložiť tri milióny eur, ale nezávislí kandidáti iba šestinu tejto sumy.

Očakávanie a tichá nádej, že legislatívci ministerstva vnútra iba neustriehli formulácie a nemali v úmysle diskriminovať nestraníckych kandidátov, dostali poriadnu ranu vyjadreniami ministerských úradníkov, ktorí obhajujú aj horšiu vec.

Ľudia z komunikačného odboru ministerstva tvrdia, že aj výdavky, ktoré potenciálni kandidáti vynaložili na politickú reklamu doteraz, „sa budú započítavať do limitu nákladov na kampaň“. Inými slovami, úradníci ministra R. Kaliňáka s vážnou tvárou vyhlasujú, že zákon má platiť retroaktívne, čo nie je len prejav totálnej nekompetentnosti, ale i totalitnej spupnosti. Predstava, že zákon niekoho zaväzuje skôr, ako je platný a účinný, odporuje ústave tak flagrantne, že to nesmú ignorovať ani právnici a zamestnanci ministerstva vnútra. A ani samotný minister.

Scestné návraty