Kaliňák zo ZMOSu: Ministerstvo financií nechápe súvislosti

Michal Kaliňák má nielen bohaté teoretické znalosti fungovania samosprávy, ale aj dlhodobé reálne skúsenosti s komunálnou politikou v praxi. V rozhovore pre TREND reaguje na schválený prorodinný balíček a následky aj spôsob jeho prijatia. Zároveň načrtol víziu toho, ako by spolupráca medzi vládou a samosprávami mala vyzerať aj na základe skúsenosti z okolitých krajín.

Spôsob prijatia prorodinného balíčka nebol optimálny. Čakali ste, že vás z celého procesu vynechajú?

Nie. Čakal som, že partnerstvo bude presne o tom, čo nám roky chýbalo. Ešte pri bývalých vládach sme upozorňovali na to, že porušujú legislatívny proces, a ukazovali sme, kde sa prijímajú rozhodnutia na úkor samospráv. Vysvetľovali sme, že samosprávy nie sú bankomaty. Vtedy nám, paradoxne, drukovali tí, ktorí sú dnes vo vláde. Oni teraz robia presne to isté. A čo je horšie, robia to raketovým tempom a vo väčších objemoch.

Ako by mala vyzerať spolupráca vlády so samosprávou?

Kľúčom je zodpovedný sociálny dialóg. Ide o to, aby sme boli súčasťou procesov a ich prijímania. Aby sme si vedeli vopred povedať, ktoré rozhodnutie čo znamená. Neraz sme svedkami toho, ako sa prijímajú rozhodnutia bez toho, aby sme poznali ich dôsledky.

Môžete uviesť nejaký príklad?

Napríklad dofinancovanie súkromných škôl z konca minulého roka parlament schválil v posledný deň, keď sa mohli uplatňovať pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Poslanci to schválili a ukážkovo porušili legislatívny proces. Dali nám jasne najavo, že doložka vplyvov na rozpočty im absolútne nič nehovorí.

Koľko to samosprávy stálo?

Dnes to vieme kvantifikovať v objeme asi na úrovni desať miliónov eur. Na parlamentnej schôdzi bol novelizovaný zákon o financovaní sociálnych služieb, podľa ktorého každá samospráva musí prispievať mesačne 100 eurami na pobyt klienta v súkromnom zariadení sociálnych služieb. Tento rok nás to vyšlo zatiaľ na osem miliónov eur. Opäť išlo o schválenie niečoho bez akejkoľvek konzultácie z hľadiska dôsledkov, dokonca tam nebola ani doložka vplyvov.

Čo to pre vás znamená?

Pokazený legislatívny proces nie je to najhoršie, s čím sme sa stretli, pretože ide už o akýsi bežný štandard. Najhoršie je, že na to nereagovala ani prezidentka. Upozornili sme ju, aby zákony nepodpisovala pre ich fatálne nedostatky. Vnímali sme to tak, že ak novelu podpíše, akoby dala súhlas s tým, že nie je dôležitý proces, ale výsledok. Podpísanie dvoch zákonov v čase, keď mali samosprávy už schválené rozpočty na tento rok, mali za následok mínus 18 miliónov eur.

To sú stále iba drobné oproti tomu, čo čaká samosprávy v najbližšom období?

Áno, je to presne tak. Dokazuje to aj stanovisko rezortu financií, ktoré hovorí o tom, že nám príjmy stúpajú, ale vôbec nehovorí o tom, ako sa znásobujú výdavky. Zrejme je to daň za to, že ministerstvo financií vôbec nechápe súvislosti. Doteraz nekvalifikovali sociálne dôsledky v školstve, unikol im aj nárast cien stavebných materiálov a energií. Tento rok nás stál biologicky rozložiteľný komunálny odpad pätnásť miliónov eur. Inými slovami, opakuje sa situácia z marca 2019, keď sme vystavili symbolickú faktúru bývalej vláde. Už vtedy sme hovorili, že je nemysliteľné, aby vláda tvrdila, že máme nadpríjem 178 miliónov eur. Vplyv legislatívnych zmien v marci 2019 už bol mínus 260 miliónov. Táto vláda síce hovorí o príjme 242 miliónov, ale nehovorí o tom, že budeme v deficite 285 miliónov eur.

Ako je možné, že vláda na vaše argumenty nereflektuje? 

Členovia vlády nikdy nepôsobili v samospráve, takže pre ňu nemajú cit. V parlamente máme až 70 poslancov zo 150, ktorí majú do päťtisíc preferenčných krúžkov. To je dôkaz, že sa tam nachádza veľká skupina poslancov, ktorí sa na konkrétnom čísle kandidátky ocitli náhodou. Nie je za nimi žiaden veľký úspech.

V parlamente však sú aj poslanci, ktorí sú primátormi a majú napojenie na samosprávu.