Viac ako o klientskych centrách a zlúčených úradoch sa diskusia krúti okolo toho, koľko reálne ESO usporilo a ako to bolo s predávaním prebytočných budov štátu. Pred koncom volebného obdobia hodnotí ESO, ktoré ašpirovalo na kľúčovú reformu kabinetu, minister Robert Kaliňák v rozhovore pre TREND.

Do akej miery sa podarila reforma ESO?

My sme vcelku spokojní na to, aké rôzne skratky a prezývky nám dávali úradníci – Emócie, Strach, Obavy. Môžeme povedať, že sme naplnili základnú predstavu o tom, aké úspory chceme. Dokonca sme ju prekročili. Informovali sme zhruba o sedemsto miliónoch eur, do konca budúceho roka sa usporí dokopy miliarda.

Naša predstava bola, že keby neexistovali vonkajšie faktory, ako sú úprava metodiky, nové kompetencie, nové programovacie obdobie, čísla by boli viditeľné aj v štandardných štatistikách štátneho rozpočtu. Dopredu sme vedeli, že budeme mať nejaké straty, ktoré vyplynú z obrany úradov. A na to, aby tie veci fungovali, by museli všetci rozmýšľať tak ako my. Museli by mať rovnakú DNA, museli by byť o tom presvedčení.

Ktorý z externých faktorov ovplyvnil najviac výsledky?

On ich neovplyvnil, len sú pre vás ťažšie čitateľné. Napríklad ministerstvo práce potrebovalo pre nové politiky, najmä v oblasti zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, prijať vyše osemsto ľudí.

Na aktivačné práce?

Áno. Vyčlenilo na to eurofondy, museli prijať viac ľudí. My sme im povedali – neprijímajte nových ľudí, prepustite ľudí z ostatných útvarov, ponúknite im nové miesto alebo ho zameňte. Jeden človek odíde, nový príde. A tak z tých osemsto bol nárast len päťdesiat, lebo sedemstopäťdesiat tabuľkových miest zostalo. Niektorá časť zamestnancov prešla, iní nie.

Podobne to bolo u nás. Prepustili sme tisíc ľudí, ale časť sme si prezamestnali napríklad do eurofondov alebo ďalších vecí. A potom, aj keby ste mali nulovú valorizáciu, aj tak vám mzdové prostriedky rastú. Pretože ľudia preskakujú každé dva-tri roky do vyššej platovej kategórie. Skok medzi týmito dvoma je aj šesť percent.

Čo sa mohlo urobiť lepšie?

Určite Slovenská akadémia vied. Tá sa rozhodla, že bude ignorovať ESO. Nechceme nikoho tlačiť. Základná filozofia ESO bola – tu máte odporúčania, kde môžete ušetriť, a môžete sa rozhodnúť. Ale dodržte finálnu sumu. Mali sme v SAV diskusiu, trochu emotívnejšiu. Položil som prvý otázku: Medzi rokmi 2006 až 2010, za prvej vlády Roberta Fica, pocítili ste navýšenie prostriedkov? Oni, že určite nie. Pritom ale čísla rozpočtu neoklamete.

Keď sme začínali, mali 50 miliónov eur, keď sme končili, mali 69 miliónov. Zvýšilo sa im financovanie o 30 percent, ale oni všetci vám povedia subjektívne, že nie. Ja im hovorím: Vidíte, to je preto, že všetky vaše peniaze, ktoré ste dostali navyše, idú do piesku. Vy máte takú gigantickú réžiu na nevýkonných ľudí, že nemáte šancu pocítiť zlepšenie financovania. Máte 69 organizácií. Každá so svojou právnou subjektivitou. Ja som si vždy myslel, že Ústav experimentálnej fyziky SAV musí mať vyššie náklady, lebo robí drahý výskum, ako Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra. Nebolo to tak.

Vlani ste mali vyše päťdesiat miliónov získať z predaja nehnuteľností.

Ak sme niekde neboli najrýchlejší, tak asi tu. Ale na druhej strane platí, že nehnuteľnosti sú jednorazová úspora, a tak sme k nim aj pristupovali. Keby sme mali hrozbu, že nesplníme systém konsolidácie, asi by sa niektoré veci tlačili viac.

Dobrý príklad je naša nemocnica na Ulici Fraňa Kráľa v Bratislave. Znalecký posudok bol na 3,5 milióna eur a predávali sme ju v troch kolách. Tiež sme na to netlačili, lebo v prvom kole neprišla žiadna ponuka, v druhom vyhrala s 2,5 milióna eur. Nejako sa to naťahovalo, záujemca vyše roka nebol schopný doplatiť zvyšok kúpnej ceny. Po roku, v treťom kole sme našli záujemcov a dostali sme sa k cene 3,6 milióna eur.

Pri starej Ikei ste postupovali takým zamotaným spôsobom. Najskôr ste si to prenajali, potom podpísali zmluvu o rekonštrukcii, má sa aj zamieňať nejaký štátny majetok. Na čom ste sa presne dohodli?

Že za tú budovu s pozemkom bude doplatok aj zamenený majetok štátu v hodnote 12,75 milióna eur bez DPH. To je vlastne 640 eur za meter, 195 za pozemok.

Prečo radšej nepredáte budovu, ktorú ste im ponúkli na výmenu na Staromestskej ulici, v dražbe?

Pretože vždy, keď sme to skúšali s nehnuteľnosťami v jej okolí, dostali sme nižšiu cenu. Ponuky bývajú väčšinou pod znaleckým posudkom kvôli tomu, že je to pamiatková zóna.

Pôvodne sme si mysleli, že v celej starej Ikei budú úrady. Kedy ste sa rozhodli, že časť nechcete?

Od začiatku sme mali záujem len o hlavnú časť budovy.

Viete, kto je vlastníkom druhej časti starej Ikey?

Nie, ale som hlboko presvedčený, že je to pán Peter Varmuža [bývalý riaditeľ obchodnej siete Tesco. Vedľa štátnych úradov rozbieha obchod s potravinami, pozn. TREND] a bývalé vedenie Tesca.

V dozornej rade firmy, ktorá vlastní druhú časť starej Ikey, sú ľudia z advokátskej kancelárie. Tú vlastnia vaši známi, napríklad Marek Turčan. Nepomohli ste im k jej získaniu?

Nie. Nie je to predsa naša budova.

Advokátska kancelária MKKT, ktorú máte v životopise, znamená Majeriková, Kaliňák, Koštial a Turčan?

Áno.

S Marekom Turčanom ste stále susedia?

Áno.

A nepýtali ste sa ho na budovu starej Ikey?

Nie. Pri všetkej úcte. Mám naozaj strašne veľa práce a mám minimálnu možnosť stretávať sa so svojimi bývalými kolegami, s ktorými som pracoval.

Toto klientske centrum malo byť výkladnou skriňou reformy ESO, bolo to však obstarané zvláštnym spôsobom a do toho sa objavia vám blízki právnici.

Pre mňa je podstatné, akú dostaneme cenu. Záujem štátu je, že kupuje zrekonštruovanú budovu za 640 eur na meter a pozemky za 195 eur na meter. A ak niekto iný v okolí nakúpil drahšie a ešte k tomu nezrekonštruovanú budovu, som spokojný, že som urobil dobrý obchod pre štát. To je pre mňa rozhodujúce.

Keď sme chceli vedieť, kto je náš sused, povedali nám, že si prišli spraviť vlastný projekt. Teda ak ten podozrivý som ja, že by som mal byť toho súčasťou, tak určite nie. Jednak je to kus, ktorý je nad moje limity, investorské aj podnikateľské, a jednak do takéhoto projektu by som sa nemohol pustiť, ak mám inú prácu. Ja mám síce dlhodobo slušné daňové priznanie, ale vyhodiť z okna milióny do niečoho, čomu ani nerozumiete, tak to určite nie.

Prečo ste zaplatili za rekonštrukciu 80 percent vopred?

Buď projekt urobíte, alebo neurobíte. A my sme verejnosti dali na začiatku možnosť, aby ste povedali, že ten projekt je alebo nie je výhodný, choďte alebo nechoďte doň. Od toho času sa o dva mesiace uzatvárala zmluva. Nikto to nespochybnil. Pre mňa je odpoveď na vašu otázku jednoduchá. Povedal som vám, že celá budova, keď ju budeme brať, bude stáť 12,75 milióna eur bez DPH. To sa stane.

Nemali by ste ukázať, aké iné ponuky ste mali k dispozícii, keď kupujete takúto budovu?

Ja som ako minister zodpovedný, aby bol najlepší a najvýhodnejší nákup pre štát. Každá jedna budova, o ktorých píšete na Reality.sk, je drahšia ako naša. My sme si ten prieskum trhu zjavne urobili. Za deväťsto eur na meter máte pozemok možno na okraji Bratislavy.

V rámci ESO došlo k situácii, že sa previedla budova zo samosprávy na štát, a nakoniec sa zistilo, že je malá.

Áno, hovoríte o prípade Ružomberka a to im vrátime, lebo sme dostali lepšiu ponuku. Veľmi podobnú, medzi nami, ako v prípade Bratislavy. A to tiež určite budete chcieť nájsť nejaké podrobnosti. Poznám riaditeľa SCP Ružomberok pána Fiľa [Milan Fiľo, prezident spoločnosti EcoInvest – pozn. TREND)] a to je jeho bývalá budova. Rozhodne si ale nemyslím, že za to budeme robiť nejaké, ako ste to vy povedali, výhody.

Koľko je doteraz otvorených klientskych centier?

K dnešnému dňu štyridsať, ďalších desať chceme otvoriť do marca 2016.

Na čom sa to spomalilo, ak už minulý rok mala byť otvorená väčšina zo 79?

Veľmi jednoduchá odpoveď. Realita je taká, že sú mestá, kde sme si mysleli, že obstaráme tie budovy lepšie. Dobrý príklad je zo Sobraniec. Našli sme veľmi kvalitnú budovu, ktorá by bola podľa nás perfektná. Majiteľ začal za ňu požadovať milión eur, čo si myslíme, že je super veľa. Boli sme pripravení na nejakých tristotisíc. Len medzičasom, počas rokovania, policajti vzali majiteľa do väzby. To nám skomplikovalo situáciu.

Máte zaujímavý výber majiteľov budov.

My nemáme zaujímavý výber majiteľov, len výber budov niekde je fakt obmedzený. Budovy, ktoré často od nás dostala samospráva zadarmo a potom ich predala. Komu ich predajú, to my neriešime. My chceme, aby mali ľudia kvalitnú službu. Ja proste nebudem riešiť najmä súkromný vzťah, lebo toto je absurdné.

Celkovo to budovanie klientskych centier hodnotíte ako?

Tam sme zhruba na 75 percent úspešní. Sú naozaj mestá, asi desať, kde ešte stále nevieme, kde umiestnime centrum, a sú mestá, kde sme sa už dohodli.

Zvolené služby – kataster, úrad cestnej dopravy, živnostenský či lesný úrad a ďalšie – nepatria k najnavštevovanejším verejnosťou. Najviac sa chodí do Sociálnej poisťovne, na úrady práce a k daniarom. Nechceli ste pridať aj tie?

Veľmi sme to chceli, ale stálo by to dvakrát toľko. Hlavný problém je však pri Sociálnej poisťovni, kde agendu zamestnanosti by sme v spoločných priestoroch vedeli zvládať, ale agendu sociálnych dávok, to by už bolo dosť komplikované. Vzhľadom na dramatický rozdiel v klientele.

Platí, že centrá sa financovali z toho, čo sa ušetrilo z reformy ESO?

Niečo išlo štandardne z rozpočtu a niečo, čo sme si mohli nechať z ESO, sme prefinancovali sami. Lebo som povedal, že žijeme v dynamickom svete. Za rok nám pribúdajú veci, ktoré sme predtým nemuseli robiť. Ušetrili sme na takých veciach, v rámci ESO pikoška – dva milióny zavedením nového systému fungovania vozidiel na ministerstve vnútra aj spolu s pohonnými hmotami. Môžem sa spýtať, ako vy vnímate tú Ikeu? Máte nejaké pochybnosti o jej efektívnosti?

Nevieme posúdiť, či je to efektívny obchod, lebo nemáme pred sebou ostatné ponuky, ktoré ste dostali. A nevieme, aké budú tie finálne podmienky.

Môžete mi veriť, že to bude tých dvanásť a trištvrte milióna bez DPH. Budete si to môcť overiť o pár týždňov.

Máte teda nejakú ústnu dohodu s niekým, ale my momentálne nevieme, či sa naplní. Zatiaľ vieme len, že máte dva záväzky – jeden na prenájom, druhý na rekonštrukciu a toto musíte platiť.

Tejto pochybnosti rozumiem. Tú vám dokážem vyvrátiť tým, keď uzavriem finálnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti a finančnom dorovnaní. Vtedy budete vedieť, či som klamal, mýlil sa, zavádzal a keby som to urobil inak, ako som to povedal pred rokom, tak môžete žiadať moju hlavu. Jediné, čo vlastne bude k tomu, je už len naše vnútorné vybavenie, interiér, čo je štandard. Čo je dôležité, že do Ikey sa sťahujú úrady z desiatich bratislavských adries.

Niektoré ministerstvá medzi ESO efekt dávali aj vyšší výber dividend zo štátnych podnikov či vyšší príjem zo správnych poplatkov.

To v tých sedemsto miliónoch eur nie je zarátané. My tvrdíme, že niektoré podniky by mohli platiť aj viac, ako platia teraz. Úspory boli pre nás pri ESO len druhoradé. Tých sedemsto miliónov dokopy pri dynamickom svete, v akom žijeme, nie je takých dôležitých.

Nie je to tak vidieť pri 17-miliardovom rozpočte. Viditeľný je efekt zrýchlenia, vybavovania klientov. To, že v podstate zvýšite výkonnosť ľudí za ten istý plat. Preto sa z tej Ikey vnútorne tak tešíme, lebo je dokonalá. Miestom, tým, čím to má byť. Iste, úvod bude kostrbatý, to tak vždy je, ale na ďalší raz to už bude mať úroveň normálneho štátu. Normálneho prostredia a ešte keď budete mať chvíľu čas, tak si skočíte na kávu do vedľajšieho Fresh Marketu.

Robert Kaliňák (44)

Kaliňák: Urobil som dobrý obchod pre štát

Zdroj: Martina Brunovská

je už druhé volebné obdobie ministrom vnútra a podpredsedom vlády Roberta Fica. Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Začínal ako advokát v kancelárii MKKT, neskôr pôsobil v Advokátskej kancelárii Majeriková and Partners, Komerčno-právnej kancelárii a ACE Press.

Článok vyšiel v týždenníku TREND 43 / 2015 pod pôvodným nadpisom Úspory pri reforme úradov boli len druhoradé