Kaliňák a spol. sa úplne odkopali. Najtemnejšie roky mečiarizmu sú späť

Tak ako v najtemnejšom období mečiarizmu, aj teraz sa verejne exponované osoby, dôvodne podozrivé zo spáchania trestného činu, bránia bezohľadným útokom na činiteľa, ktorý reprezentuje orgány činné v trestnom konaní. Stalo sa to nielen v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia, ale aj v júli 2016.

V. Špirko z Úradu špeciálnej prokuratúry už vo viacerých kauzách preukázal, že vie svoje prípady doviesť do konca. Práve on sa stal dozorujúcim prokurátorom aj v prípade, v ktorom vyšetrovatelia NAKA, čiže podriadení ministra vnútra, majú preveriť, ako ich nadriadený Robert Kaliňák získal podiel v spoločnosti B.A. Haus od podnikateľa Ladislava Bašternáka.

Všetko nasvedčuje tomu, že obvinenie, ktoré voči prokurátorovi Špirkovi vzniesol práve vyšetrovateľ NAKA, má iba jeden cieľ – za každú cenu odstrániť z citlivého prípadu prokurátora, ktorý v ňom doteraz postupoval tak, ako keby nešlo o ministra vnútra a podpredsedu Smeru-SD. Má ho odstrániť aj za cenu, že sa tým skupina okolo ministra Kaliňáka úplne „odkope“. Tak ako sa v roku 1995 odkopala skupina okolo Vladimíra Mečiara a Ivana Lexu.

Z uznesenia, ktorým vyšetrovateľ NAKA nielen začal trestné stíhanie, ale aj obvinil V. Špirka zo spáchania trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa, je možné vcelku spoľahlivo zistiť, čoho sa vlastne prokurátor dopustil. Fakty uviedol samotný vyšetrovateľ, preto sa držme jeho podkladov.

V čase, keď obžalovanému Ľubošovi Vargovi hrozil vysoký trest pre podvod s vratkami DPH, „oslovil prokurátora JUDr. Vasila Špirka s návrhom na začatie konania o dohode o vine a treste, pričom mu pri osobnom rozhovore (...) vysvetlil okolnosti konania dvoch príslušníkov bývalého úradu boja proti organizovanému zločinu, ktoré mohlo napĺňať znaky trestného činu“.

Z policajnej formulácie je zrejmé, že to bol obžalovaný Ľ. Varga, kto sám a dobrovoľne prokurátora informoval o podozrivom konaní vysokopostavených policajtov. Vyšetrovateľ v uznesení spomína aj to, prečo to Ľ. Varga vlastne urobil: „Z dôvodu zníženia trestu odňatia slobody na možnú úroveň 56 mesiacov, na základe čoho bolo pristúpené ku konaniu o dohode o vine a treste.“

Všetko, čo prokurátor Vasil Špirko v tejto veci urobil, bolo jeho povinnosťou

Keď prokurátor V. Špirko dohodu o vine a treste odsúhlasil, Ľ. Varga ho informoval aj o ďalších veciach – napríklad o tom, ako prebiehalo verejné obstarávanie v rezorte vnútra. Prokurátor si robil poznámky a potom na ich základe spísal zápisnicu o trestnom oznámení. Ľ. Varga podpísal každú stranu zápisnice. Všetko, čo V. Špirko v tejto veci urobil, bolo jeho povinnosťou – konal ako prokurátor, ktorý musí zo zákona stíhať každé podozrenie z trestného činu. Robil si svoju prácu.

Po niekoľkých týždňoch Ľ. Varga už ako právoplatne odsúdený podal spolu so svojím právnym zástupcom trestné oznámenie na prokurátora V. Špirka, že sa mal dopustiť zneužitia právomocí verejného činiteľa. Udalosti potom nabrali rýchly spád – NAKA urobila raziu u V. Špirka, pričom mu odobrala spisy z prípadov, ktoré dozoroval. Medzi mini aj prípad Kaliňákovho obchodu s Bašternákom.

Vzápätí vyšetrovateľ obvinil V. Špirka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, voči čomu podal obvinený sťažnosť. Sudca P. Šamko zverejnil na internete nielen uznesenie vyšetrovateľa, ale aj právnu analýzu, z ktorej vyplýva, že obvinenie je scestné a neudržateľné.

Skutok nie je trestný čin

Pripomenul v nej, čo všetko musí podozrivý činiteľ urobiť, aby ho bolo možné obviniť zo zneužívania právomoci. Nestačí, že vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, nestačí, že svoju právomoc prekročí alebo nesplní povinnosť, ktorá mu z nej vyplýva. Musí to všetko spraviť „v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“.

Faktom je, že prokurátor V. Špirko len spísal, čo mu povedal Ľ. Varga. Zo skutočnosti, že zaznamenal informácie od odsúdeného, nie je možné odvodiť záver, že tak konal „v úmysle“ poškodiť či už samotného Ľ. Vargu alebo osoby, o ktorých Ľ. Varga informoval.

P. Šamko to vyhodnotil tak, že „v danej veci nebol naplnený obligatórny znak základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa“. A preto ani „skutok, tak ako bol vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia, nie je celkom určite trestným činom“.

Sudca P. Šamko ďalej uviedol, že nebol naplnený ani ďalší obligatórny znak trestného činu zneužívania právomoci – V. Špirko sa nedopustil ničoho, čo by sa dalo označiť za postup odporujúci zákonu. Zdôraznil tiež skutočnosť, že to bol Ľ. Varga, kto „najskôr poskytol určité informácie o možnom páchaní trestnej činnosti a následne bez akéhokoľvek nátlaku podpísal zápisnicu o trestnom oznámení, v ktorej boli ním poskytnuté informácie uvedené. Zo strany prokurátora ako verejného činiteľa preto nešlo o žiadny výkon jeho právomoci, nakoľko tu pôsobil len v pozícii toho, ,kto počúva‘, a v pozícii osoby, ktorá údaje (...) zapisuje“.

O tom, ako nekvalifikovane je sformulované obvinenie voči V. Špirkovi, svedčí aj to, že za poškodeného