Za socializmu platilo, že riaditelia, predsedovia, ale aj rektori či dekani si „k sebe“ťahali ľudí z miest, odkiaľ pochádzali. Podniky a úrady mali svoje kádrové oblasti tam, kde sa narodili ich vedúci. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek doteraz budil dojem, že sa za uplynulé roky iba nič nenaučil. Bolo to len zdanie, lebo on po štvrťstoročí ani nič nezabudol. Preto tvoria kádrovú oblasť pre ministerstvo pôdohospodárstva jeho príbuzní a ľudia z rodnej obce Komjatice.
Odbor spravujúci eurofondy vedie na ministerstve jeho synovec, neter je šéfkou oddelenia prevádzky a registratúry. Jeden Komjatičan šéfuje sekcii kontroly, druhý je šéfom implementácie programov regionálneho rozvoja. Švagra tam má aj šéfka dedinskej organizácie Smeru. Ministrove krstňatá na ministerstve cez leto iba brigádovali a ich čas zrejme ešte len príde. Keď denník Sme žiadal o vysvetlenie takej úspešnosti príbuzných a rodákov pána Jahnátka, dostal odpoveď: „Ministerstvo a samotný minister odmietajú špekulácie o zvýhodňovaní obyvateľov obce a jeho príbuzných.“ Vtipné na tom je, že ju poskytol hovorca, ktorý sám v Komjaticiach býval.
Minister i ministerstvo sa odvolávajú na údajné „objektívne výberové konania“, ale odmietajú zverejniť, kedy a ako ich vyhlásili a kto sa na nich zúčastnil. Pritom povinnosťou ministra Jahnátka je, aby ako dôvodne podozrivý z nepotizmu, ktorému na Slovensku hovoríme rodinkárstvo, verejnosti dôveryhodne preukázal, že všetky personálne rozhodnia sa udiali v súlade so zákonom a vo verejnom záujme. Už len samotný fakt, že sa k tomu Ľ. Jahnátek vôbec nemá, ho ako ministra diskvalifikuje.
Zdroj: Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
V roku 2008 premiér Robert Fico poslal preč z vlády ministra životného prostredia Jaroslava Izáka, lebo rezort poskytol dotáciu na slnečné kolektory – sústreďte sa, prosím – svokre šéfky úradu ministerstva. Premiér to označil za konanie v rozpore s etickými pravidlami a tvrdil, že inú možnosť nemal, lebo išlo o „rozhodnutie, ktoré sa týkalo aj vysokého funkcionára v rámci ministerstva a jeho rodinného príslušníka“. Teraz nejde o jedno rozhodnutie, ale o sériu rozhodnutí, a netýkajú sa šéfky úradu ministerstva, ale samotného ministra.
Pred piatimi rokmi premiér zrušil šéfa rezortu, ktorého mu do vlády nominovala Slovenská národná strana ako koaličný partner. Teraz to má ťažšie. Musel by nájsť odvahu na odvolanie ministra, ktorého mu do vlády nominoval oveľa dôležitejší „partner“.
