Napríklad minulý štvrtok takto komisia upozornila na približne 40 najrôznejších vážnejších priestupkov, pri šiestich prípadoch už tak vážnych, že sa obrátila na Európsky súdny dvor.

Okrem iných prípadov by mali Grécko, Taliansko a Cyprus urýchlene oznámiť, čo urobili pre zlepšenie prevádzky vo vzdušnom priestore nad južnou Európou. Komisii sa zdá, že od chvíle, keď sa EÚ dohodla na zjednodušení komplikovaného spôsobu riadenia letovej prevádzky, tieto krajiny nepokročili ani o kúsok. Napriek tomu, že tzv. systém funkčných blokov riadenia bol dohodnutý už v roku 2004.

Najprv mal byť hotový k roku 2009, posledný posunutý „záväzný termín“ dokončenia systému uplynul vlani v decembri. Ale, samozrejme, sa dodnes ďalej lieta s pomocou zložitého systému 27 národných centier riadenia letovej prevádzky so 60 stanovišťami, ktorý komisia vo svojej správe označuje výrazmi ako „nesúrodá zmes“či „zmäť“.

Roztrieštenosť systému, ktorý pred niekoľkými rokmi obsluhoval až 33-tisíc letov denne, stojí letecké spoločnosti – a v konečnom dôsledku, samozrejme, aj ich zákazníkov – ročne asi päť miliárd eur. Priemerný let je dlhší o 42 kilometrov, množia sa oneskorenia, lietadlá spaľujú viac paliva a viac znečisťujú ovzdušie. Spojené štáty riadia rovnako veľký vzdušný priestor s väčšou prevádzkou, dokážu to však s takmer polovičnými nákladmi. A to odborníci predpokladajú, že v roku 2020 využije letecké trasy nad Európou 17 miliónov lietadiel, v najvyťaženejších dňoch to má byť až 50-tisíc letov.

Plán znel preto jasne a rozumne. Vždy niekoľko krajín sa spojí a podelí sa o riadenie letovej prevádzky nad svojimi územiami. Ale projekt je stále len projekt. „Letecké spoločnosti a ich cestujúci musia už viac než desať rokov znášať čoraz obmedzenejšie služby a to, že vytvorenie jednotného európskeho neba sa neustále odďaľuje,“ upozornil minulý týždeň komisár pre dopravu a podpredseda komisie Siim Kallas.

Formálna výzva trojice juhoeurópskych štátov, aby povedali, čo teda pre dohovorený projekt urobili, nemá zostať ojedinelým krokom. Komisia totiž v súčasnosti skúma v súvislosti s funkčnými blokmi vzdušného priestoru prípady nesplnenia povinnosti u všetkých členských krajín únie.

Reforma je príliš dôležitá, nemôžeme si dovoliť jej neúspech, komentoval to S. Kallas. V nedávnom prejave pred ministrami dopravy z európskych krajín si posťažoval na „jasný nedostatok politickej vôle“ pri zavádzaní takejto významnej zmeny, z mnohých dôvodov potrebnej pre všetky európske krajiny.

To Slovensko má u komisie vrúbok – pre kačicu chocholačku morskú. A pre hus divú a hus siatinnú. Teda presnejšie povedané preto, že v dvoch chránených krajinných oblastiach, konkrétne v Dunajských luhoch a Záhorskom Pomoraví, stále neplatí zákaz ich lovu. Je to tiež problém, ktorý sa vlečie, aj keď s reformou európskeho neba je zrejme neporovnateľný.

Hoci sa populácia týchto vtákov neustále zmenšuje, Slovensko stále neupravilo svoju loveckú legislatívu tak, aby bola v súlade s európskou smernicou o ochrane voľne žijúceho vtáctva. V roku 2009, teda v rovnakom roku, keď bola táto smernica prijatá, boli pravidlá lovu, naopak, ešte uvoľnené, pripomínajú európski úradníci. Pred dvoma rokmi komisia urobila prvý krok, keď do Bratislavy vo veci poslala prvé formálne upozornenie. Aj keď boli niektoré problémy napravené, „znepokojenie trvá“, konštatovala komisia minulý týždeň.

Slovensko má teraz dva mesiace na to, aby vyriešilo otázku zákazu strieľania husí a ďalších vtákov v rezerváciách. Ak sa tak nestane, môže sa Európska komisia rozhodnúť pre ďalší krok a poslať vec na Európsky súdny dvor.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.