Väčšina tvorená poslancami Smeru-SD, ĽS-HZDS a SNS zvolila za kandidátov dokonca aj odborníkov na ústavné právo – ústavných sudcov Ľudmilu Gajdošíkovú a Lajosa Mészárosa i uznávaného odborníka na ústavné právo Ladislava Orosza.
Hoci Štefan Harabin bol vtedy ministrom spravodlivosti, jeho vplyv bol taký malý, že poslanci vybrali len dvoch kandidátov, ktorí s ním mali bližší vzťah – samotného Harabina a jeho vtedajšiu pravú ruku Milana Ľalíka. Po siedmich rokoch, ktoré odvtedy uplynuli, je zrejmé, že Smer veľmi pokročil nielen pri uplatňovaní metódy negatívneho výberu, ale aj v tom, ako slúži pánu Harabinovi.
Z piatich kandidátov na ústavných sudcov, ktorí boli zvolení minulý týždeň, ani jeden nemá nič spoločné s ústavným právom. Pritom ponuka odborníkov bola taká ako ešte nikdy doteraz. Poslanci si mohli vybrať právnika, ktorý je spoluautorom najrozsiahlejšej a najdôležitejšej novely Ústavy SR (Peter Kresák), odborníka, ktorý bol predsedom Ústavného súdu a zastával funkciu aj na európskej úrovni (Ján Mazák), znalca, ktorý bol predsedom senátu Ústavného súdu a je autorom základného komentára k ústave (Ján Drgonec) a človeka, ktorý ako sudca zastupoval Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva a mohol tak preniesť európske štandardy na slovenské záhumienky (Ján Šikuta).
Zdroj: ilustrácia - Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Poslanci vládnej strany si nevybrali ani jedného. Odbornosť a kompetentnosť na Ústavnom súde pre nich nie je žiaduca a ani prípustná. Veď potom by ten súd – hrôza čo i len pomyslieť – mohol robiť presne to, čo podľa ústavy robiť má.
Okrem toho, že sa zvolení kandidáti ústavnému právu doteraz vôbec nevenovali, spája ich ešte jedna vec. Ani taká pracovitá organizácia, akou je Via Iuris, nedokázala u nikoho zo zvolených nájsť niečo, čo by sa aspoň vzdialene podobalo na publikačnú činnosť.
Pokiaľ ide o ústavnoprávnu oblasť, piati kandidáti doteraz zo seba nevypustili ani hlásku a vo verejnej debate na všetky možné i nemožné témy sa neopovážili ani hlesnúť. Poslanci Smeru si to zjavne vyhodnotili tak, že ak niekto môže naplniť ich predstavy o výkone funkcie ústavného sudcu, tak sú to práve osobnosti vybrané negatívnou selekciou.
A ešte jednu vec vzala vládna strana zjavne do úvahy. To, ku komu majú kandidáti osobne blízko. Prekvapujúce je, že iba jedna zvolená gravituje k šéfovi Smeru, ale štyria ostatní k náčelníkovi Najvyššieho súdu. Zdá sa, že keď ide o Ústavný súd, šéfom Smeru nie je Robert Fico, ale Š. Harabin.
