Človek, ktorý si zabil matku i otca, ale od sudcov žiada, aby ho oslobodili, lebo je sirota, sa dopúšťa niečoho, čomu starí Hebrejci hovorili chucpe. Vďaka nim vieme, že odporná zmes drzosti, spupnosti, cynizmu a arogancie sa dá opísať jedným slovom. Prípadne dvoma, keď ide o chucpe justičné.
V júni 2011 pohoršili verejnosť fotografie a video, ktoré ukazovali, ako sa zabáva justičná elita – zastupujúci generálny prokurátor, štyria sudcovia Najvyššieho súdu, ďalší sudcovia a právnici. Pred podnikom Bonanno, ktorý dostal meno po známom mafiánovi, prichádzajúcu generalitu vítal ich kolega s modrými chráničmi na ušiach a so samopalom v ruke. Keby išlo o skupinu bezvýznamných osôb, ich zábava nápadne pripomínajúca skutok masového vraha by bola „iba“ pohoršujúca. Ale tu išlo o významných verejných činiteľov, ktorým zákon ukladá povinnosť, že sa aj v občianskom živote musia „zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu“.
Účastníci „sedenia, jedenia a pitia“, ako sami podujatie nazvali, disciplinárne stíhaní neboli, lebo vraj nenarušili vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu. Preto prešli do protiútoku. Po roku si uvedomili, ako veľmi bola ich vážnosť a dôstojnosť sudcov i občanov narušená, keď sa fotografie, video a články o nich objavili v médiách. Ak v lete 2011 zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý hovoril, že „by bolo trápne, aby som vydavateľstvo denníka žaloval na ochranu osobnosti“, teraz mu nepripadá trápne pýtať si za ujmu 200-tisíc eur.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Ďalšie Danglárove kresby nájdete v galérii
Ako viacerí pred nimi, aj oni postupujú podľa overeného receptu. Keď sa justiční činitelia dopustia konania, ktoré je za hranicou prípustného, a verejnosť sa o tom dozvie, tak sa to snažia využiť na vlastné obohatenie sa. Myšlienka, že zarábať treba hlavne na vlastnom zlyhaní, sa už niekoľkým predstaviteľom justície vyplatila. Takže aj páni Tichý, Michálik, Hudák, Seman, Lipovský, Korduliak, Péchy a Comorek si robia bonanzu z kauzy Bonanno. Ak si niekto kladie otázku, prečo by ho malo vzrušovať, že si to odskáče bulvárny denník, tak si ju kladie zle. Justičný chucpe spolok chce spolu jeden milión eur od denníka – stačí mu na to správny odvolací senát na kraji, dovolací na Najvyššom súde a potvrdzujúci na súde Ústavnom. Ak by aj v Štrasburgu napokon denník spor vyhral, členov spolku to trápiť nebude. Peniaze by im už nikto nevzal a denníku by za to, že ho súdy poškodili, zaplatil štát, teda my všetci. Ako každé chucpe, aj chucpe justičné sa koná vždy len na náš účet.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 9/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
