Justícia v roku 2015: Harabin je história, súdy na tom horšie nebudú

Každému v justícii je totiž jasné, že Štefan Harabin, ktorý bol roky tvárou slovenského súdnictva, odišiel do histórie. Sudcovia si namiesto neho ako svojho zástupcu v najvyššom orgáne zvolili dlhoročného kritika pomerov aj osoby Štefana Harabina. Do Súdnej rady zasadol Dušan Čimo, ktorý spolupracuje s reformným Združením za otvorenú justíciu (ZOJ). Sudcovia sa neriadili ani tichým pokynom nominantov blízkych vládnemu Smeru-SD. Podľa kuloárnych informácií tí odporúčali zvoliť inú sudkyňu – Lenku Praženkovú z Krajského súdu v Bratislave.

Skutočnosť, že si sudcovia vybrali jedného z nositeľov zmeny, je dobrá správa. Svedčí o tom, že majú plné zuby zlého imidžu justície aj tých jedincov vo svojich radoch, ktorí povesť kazia. Slovenskú justíciu v ďalšom roku čaká obrat k lepšiemu. A prispejú k tomu aj tlaky mimo systému.

Tlak od prezidenta

Prezident Andrej Kiska nedávno vrátil Súdnej rade návrh na vymenovanie sudkyne Judity Gaboniovej Hrenčukovej za sudkyňu. Chcel, aby členovia rady prešetrili, či pri jej výbere nedošlo k rodinkárstvu. Vo výberovom konaní vyhrala totiž na Okresnom súde v Rožňave, kde pôsobí jej matka. Prezident prinútil Súdnu radu zamyslieť sa nad tým, či netreba upraviť pravidlá na prijímanie sudcov. Vznikla komisia, ktorá má nové kritériá nachystať. Je teda predpoklad, že výber sudcov bude transparentnejší.

Justícia sa už dlho podobá na jednu veľkú rodinu – deti sudcov podozrivo často kráčajú v stopách rodičov a vyhrávajú výberové konania na sudcovské miesta. Keď ešte Kiskov predchodca Ivan Gašparovič vymenoval vlani skupinu asi dvadsiatich sudcov, pohľad na ich životopisy priniesol zaujímavú štatistiku – každý tretí mal príbuzného v justícii.

Prezident prijal celú Súdnu radu a žiadal ju, aby nebola len poštárom návrhov, ale overovala ústnu aj písomnú časť výberu sudcov. A. Kiska má na súdnictvo skúseného poradcu: bývalý ústavný sudca Ján Mazák je medzi kolegami rešpektovaný a jeho rady dodávajú prezidentským stanoviskám rešpekt.

V najbližšom čase je tiež šanca na to, že sudcovia sa začnú zaoberať vlastnou etikou. Posledný prieskum Focusu o dôveryhodnosti justície ukázal, že jej nedôveruje takmer 70 percent ľudí. Súdy si respondenti spájajú s korupciou a prieťahmi. Aj preto je dôležité, aby sudcovské organizácie začali debatovať o etickom kódexe. Dohoda o ňom bude zložitá, keďže reformné Združenie za otvorenú justíciu chce zásady spojiť aj s disciplinárnou zodpovednosťou za prehrešky a tradičné Združenie sudcov Slovenska je proti.

Lepšie pomery na Najvyššom súde

Hoci nové vedenie justície nie je ideálne, aj to sľubuje zlepšenie. Šéfka Súdnej rady Jana Bajánková by ju mohla viac otvoriť verejnosti. Prvé signály už existujú – rokovania sú otvorené verejnosti natoľko, že po prijatí rozhodnutí môže klásť ktokoľvek z publika sudcom otázky.

Lepšie fungovať by mohol aj Najvyšší súd, kde Štefana Harabina na poste predsedu vystriedala Daniela Švecová. Niektoré opatrné opatrenia už prijala. Medzi inými audit a nový rozvrh práce. Výsledky toho prvého by mohli ušetriť zdroje a nové rozdelenie povinností sudcov by medzi nich mohlo priniesť spravodlivosť. Doteraz bola táto právomoc zneužívaná na potrestanie nepohodlných sudcov.

Predvolebný pokus Smeru-SD, ktorý krátko pred prezidentskými voľbami menil ústavu, aby zaviedol bezpečnostné previerky sudcov, v praxi skrachuje. Ústavný súd sa ako vždy postaví na stranu sudcov, a teda aj seba, a vyhlási previerky za protiústavné. Napriek tomu súdy smerujú k očiste. Hoci k získaniu stratenej dôvery vedie ešte dlhá cesta.