Juraj Šeliga: Bez peknej vízie budeme len prešľapovať na mieste

Prečo ste sa rozhodli vašu iniciatívu nazvať Za slušné Slovensko, prečo nie napríklad spravodlivé?

Hovorili sme si, že chceme žiť v krajine, kde sú politici schopní vyvodiť voči sebe osobnú zodpovednosť. Zároveň sme nechceli ani anarchiu, ani násilnosti. Tak sme sa dostali k slušnosti. Tu nemá platiť „Vyhraj voľby, môžeš všetko“. Tu má platiť, že premiér roky očierňujúci novinárov po vražde jedného z nich pristúpi k sebareflexii. Vyhasol ľudský život, nehovoriac o tom, aké prepojenia odhalil Jánov nedokončený článok.

Vzťahujete potrebu slušnosti na politikov, alebo sa táto výzva týka aj radových občanov?

Často sme boli obviňovaní, že sme moralisti a ľudí kádrujeme na slušných a neslušných. Nikdy sme to nerobili. My sme hovorili o politickej sebareflexii, na ktorú majú občania v demokratickej krajine v 21. storočí nárok. Samozrejme, platí aj to, že každý musí začať od seba. Volať po slušnosti neznamená tvrdiť, že nemáme vo svojom živote zlyhania. Aj ja som v mnohých veciach pochybil. No rozhodujúce je, či svoje chyby dokážeme reflektovať a posunúť sa vďaka nim ďalej, zápasiť o to lepšie v nás. Preto musíme naďalej nahlas hovoriť o problémoch, ktoré v spoločnosti sú, a ukazovať na tých, ktorí nesú zodpovednosť.

Ako by podľa vás malo vyzerať korektné zaobchádzanie so zodpovednosťou?

Niektorí politici sa tvária, že byť vo funkcii je ľudské právo a že zodpovednosť sa vyvodzuje len raz za štyri roky, vo voľbách. Znamená to, že ak sa dostanem do parlamentu, tak môžem všetko, a ak sa tam nedostanem, nemôžem vôbec nič? To je predsa hlúposť. Vyspelá demokratická krajina funguje inak. Ja ti dávam mandát, ty ho spravuj najlepšie, ako vieš, a keď ho spreneveríš, máš odísť. Demokracia je živý organizmus založený na diskusii.

Bývalý disident Martin Milan Šimečka sa ospravedlnil za to, že jeho generácia po nežnej revolúcii neprevzala zodpovednosť do vlastných rúk a nedosiahla toľko, koľko mohla. Vy máte pocit, že ste z námestí urobili, čo sa dalo?