Keďže pracujem hlavne hlavou, v športe pokračujem aj dnes, keď sa okrem rôznych outdoorových aktivít venujem najmä takzvanému freedivingu. Teda nádychovému potápaniu bez prístrojov do čo najväčšej hĺbky. V roku 2007 sa mi podaril piaty najhlbší ponor na svete.

No ak by som mal dať ľuďom jedinú radu, bola by to táto: nikdy nezadržiavajte vo vode dych bez dohľadu. Pretože po poklese kyslíka pod určitú hladinu upadnete do bezvedomia bez varovania a život vám môže zachrániť len niekto, kto na vás dáva pozor.

Keď som sa na gymnáziu rozhodoval, čo budem študovať ďalej, bola to zložitá voľba. Nebol to úplne náhodný proces, ale nemal som to ani úplne dobre premyslené. Možno by dnešným mladým v tomto mohol niekto poradiť. Zobrali ma na fyziku na „matfyze“, ale tam mi chýbalo prepojenie na reálny svet. Tak som sa rozhodol pre fakultu managementu.

Ale to, čo robím dnes, s manažmentom veľmi nesúvisí. Veľa ekonómie, ktorá ma zaujímala najviac, sa tam totiž nevyučuje. Preto som si začal čítať ekonomické texty sám, našiel som v nich potrebnú emóciu. Napríklad v sporoch o tom, kto má a kto nemá pravdu. Emócia je podľa mňa najdôležitejší faktor vo vzdelávaní.

Na vysokej škole sme chodili na rôzne liberálne akcie, začali sme písať texty a v roku 2006 sme založili INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz. Sme presvedčením skôr liberáli či libertariáni napriek tomu, že viacerí ľudia z tohto prúdu myslenia o sile voľného trhu časom zišli. Dnes mám skôr pocit, že sa voči libertarianizmu príliš veľa ľudí vyhraňuje, aj keď náš skutočný spoločný nepriateľ je niekde inde.

Ale znovu: emócia, i vo forme ideologického konfliktu, je nástrojom spoločenského učenia sa. Relatívne veľký úspech som zažil pri vydaní knihy Zlé peniaze o finančných krízach a menovej politike, ktorej sa predalo viac než 5 500 kusov.

Od jej vydania pokračujem v písaní týždenného newslettra s podobným názvom: Zlé peniaze, dobrý život. Okrem ekonomických komentárov tam aj nad tým, ako „prežiť čo najlepšie na prvý pokus.“ Teda aj o zdravom stravovaní, nástrahách kancelárskeho života, starnutia či o športe. Zdá sa mi absurdné, keď niekto dá veľa peňazí do domu, strávi v ňom zlomok času a o svoje telo sa vôbec nestará. Sám experimentujem v tom, čo jem a čo robím, a skúmam vplyvy zmien na kvalitu života. Platia známe klišé, že treba jesť veci, ktoré nie sú priemyselne spracované, sú čerstvé, a celkovo o niečo menej, ako sa nám zdá potrebné. No a viac sa hýbať a dobre spať.

Znie to, samozrejme, jednoducho, oveľa dôležitejšia je motivácia, ako to do života zaradiť. Pri mojej práci je úplne kľúčové prijímanie informácií. Svoj „newsfeed“ si rozdeľujem medzi novinky, názory k novinkám, a teóriu. Správy čerpám napríklad z Twittru, do toho primiešavam novinky zo Slovenska. Sledujem potom aj blogy alebo názorové články, ktoré sa ku mne dostanú. No a tiež podcasty, ktoré mi suplujú priame stretnutia s najlepšími ekonómami. Som podnikateľ s myšlienkami a sociálne siete sú pre mňa pracovný nástroj. Ale mojou hlavnou potravou sú knihy a výskumné články. Tam je intelektuálnych živín najviac.

  • Rada, ktorou sa riadim: Konštatovanie Jerzyho Gregoreka: „Ťažké voľby – ľahký život. Ľahké voľby – ťažký život.“
  • Rada, ktorú rád rozdávam: Nikdy nezadržiavajte pod hladinou dych bez dohľadu.
  • Moja aktuálna výzva: Žiť poriadny život.