Nezávislý analytik Juraj Karpiš sa pre TREND rozhovoril o aktuálnej situácií vo svetových ekonomikách aj na finančných trhoch. Prinášame časť rozhovoru s ním, celý môžete nájsť v najnovšom TREND Prime, ktorý do stánkov prichádza koncom septembra, alebo si ho vypočuť na konferencii Investičné TRENDY 2024.
Aká je aktuálna situácia v Európe?
Som známy tým, že o Európe nevnímam pozitívne. Žijem tu, podnikám tu, mám tu rodinu a nehnuteľnosti, čiže som viac koncentrovaný v Európe, než by som možno chcel. Preto v ostatných častiach môjho majetku mám tendenciu sa od Európy diverzifikovať.
Keď sa pozrieme na Nemecko, to je už rok v recesii. Nemecku odišiel chemický priemysel a teraz im začína odchádzať aj automobilový priemysel. To je už vážne, pretože automobilky boli jadrom nemeckého úspechu. Ak už Volkswagen hovorí o zatváraní tovární v Nemecku, je čas zamyslieť sa nad tým, ako bude vyzerať ich rastový model do budúcnosti. A zatiaľ nevidím, že by Európa našla riešenie.
A čo druhá najväčšia ekonomika, Francúzsko?
Francúzsko bolo začiatkom leta takmer na pokraji dlhovej krízy. Neviem, či si ľudia pamätajú, ale ECB dokonca diskutovala o tom, či má nakupovať francúzske dlhopisy, keď prezident vypísal predčasné voľby. Francúzsko už má najväčší dlh v Európe. Už aj v nominálnom objeme predčilo Taliansko.
Takže Európa ako celok nemá veľkú budúcnosť?
V Európe máme veľa problémov a nevidím veľa návrhov, ako ich riešiť. V Nemecku si idú svoje, pozatvárali jadrové elektrárne napriek tomu, že im odchádzajú fabriky a vidia, čo to robí. Fascinujúce je, že sú podniky, ktoré zatvárajú svoje fabriky v Nemecku a otvárajú ich v Spojených štátoch amerických. Je to útek výroby na západ, nie na východ. Fabriky, ktoré namiesto toho, aby podnikali ďalej v Nemecku idú do Ameriky, je extrémne negatívny signál o budúcnosti Európy.
Žiadne svetlo na konci tunela?
Ešte ho stále nevidím. Keď ho uvidím, tak možno začnem nakupovať lacné európske aktíva, ale momentálne sú síce lacné, ale príde mi, že je veľa dôvodov, prečo si myslieť, že lacné ostanú aj v budúcnosti.
V Amerike firmy prichádzajú s AI, zatiaľ čo v Európe sme prví, kto ju hneď zreguluje. Preto budeme mať retardovanú verziu iPhone oproti americkej verzii. To mi hovorí všetko, čo potrebujem vedieť o budúcnosti Európy. Budem si kupovať VPN, aby som mal prístup k službám umelej inteligencie a tváriť sa, že nie som z Európy. A namiesto európskych produktov si budem kupovať americké.
Čo to znamená pre európske firmy?
Keby som robil startup v Európe a prišiel s nejakou super myšlienkou, čo by som spravil ako prvé? Odišiel by som do Ameriky. Krásnym príkladom je platobná spoločnosť Stripe. Založil ju Ír, no v Amerike. Potom sem prišiel na návštevu a európska komisárka pre finančné služby sa s ním prechádzala po chodbách a hovorila: „Pozrite sa, aká úspešná európska firma". Ale to nie je európska firma, založil ju v Amerike práve preto, že tam je prostredie omnoho lepšie pre inovatívne a nové firmy ako v Európe.
Nezmení to k pozitívnemu ani Mario Draghi?
Draghi dostal za úlohu niečo pripraviť a prišiel s 400-stranovým dokumentom. Podľa mňa by však stačila jedna strana s názvom deregulácia. Nemuseli by sme pridávať 800 miliárd ďalšieho dlhu a nových európskych projektov, ktoré neprinášajú výsledky.
Takže spoločný dlh nedokáže pomôcť ekonomike?
To je stará hra. Pekne to vidno na Fonde obnovy a odolnosti. Programy postavené na spoločnom financovaní a spoločných dlhopisoch nie sú riešením problémov, o ktorých hovoria. Nejde tam o rast, ide o nástroj integrácie. Snažia sa ešte pevnejšie zviazať problematicky spojenú Úniu. To, čo sa nepodarilo dosiahnuť politicky, chcú spraviť ekonomicky – rozdať peniaze, na ktoré nemáme, prostredníctvom spoločných dlhopisov vydaných spoločnou európskou inštitúciou.
To, čo sa za tie peniaze spraví, je úplne sekundárne, a vidíme to aj na Slovensku. Bol som na Ministerstve financií, keď sa rozprávalo o tých programoch, a viem, aké tam boli kritériá pre projekty. Vôbec sa to netýkalo návratnosti. Cieľom bolo minúť peniaze rýchlo, aby to aspoň trochu vyzeralo „zeleno“ a malo niečo spoločné s digitalizáciou. Problémy jednotlivých krajín, ich priority a návratnosť investícií sa vôbec nezohľadňovali. Tieto peniaze sa väčšinou vyplytvajú, a nakoniec z nich bude vyššia inflácia alebo vyššie dane.
Takže Draghiho report bol zbytočný?
Aká je Draghiho kvalifikácia na to, aby robil report o konkurencieschopnosti? Prečo by finančník mal robiť politiku konkurencieschopnosti Európy? Prečo by to nemal robiť napríklad ten startupista, ktorý musel odísť z Írska do USA? Prečo by nemohol napísať report: „Toto je 10 dôvodov, prečo som Stripe nezaložil v Dubline, ale v Amerike“? On je najviac kvalifikovaný na to, aby zlepšil našu budúcnosť.
To je odpoveď prečo európske akcie nie sú lákavé. Čo ale nehnuteľnosti?
K európskym akciám by som dodal, že za posledných päť rokov síce vykazovali dobrý rast, ale treba to vidieť v kontexte. V skutočnosti európske akcie len dobiehali zvyšok sveta. Za posledných 20 rokov sa trápili.
Čo sa týka nehnuteľností, to je naozaj zmiešaný príbeh. Európska únia nie je homogénna, a preto sa musíme pozerať na konkrétnu jurisdikciu. V Nemecku napríklad trh s nehnuteľnosťami momentálne nefunguje dobre. Vidíme tam množstvo bankrotov developerov. Tam nízke úroky pravdepodobne veľmi nepomôžu.
A čo Slovensko?
Ak sa bavíme o Slovensku, naši analytici a naša centrálna banka už hovoria, že hľadáme dno. Ale ja by som si počkal na ďalšiu recesiu. Nemecko je v recesii, Čína sa do nej dostáva a spomalenie pravdepodobne čaká aj Slovensko. Keď narastie nezamestnanosť, tam by som hľadal „bod bolesti“ slovenských nehnuteľností a tam by som hľadal dno. Momentálne si myslím, že vývoj cien nehnuteľností na Slovensku predbehol skutočnosť.
Čo je toho dôvodom?
Posledných 20 rokov bolo špecifických. Zadlženie slovenských domácností stúplo z približne 13 percent na začiatku tisícročia na súčasných 73 percent. Kreditná kapacita domácností sa tým vyčerpala, čo vidno aj v cenách nehnuteľností.
Tento vývoj predbehol realitu a teraz to bude trvať nejaké roky, kým sa to odpracuje. Ak by som mal predpovedať päť až desať rokov dopredu, neočakávam, že priemerný výnos z nehnuteľností na Slovensku bude zaujímavý z investičného hľadiska.
Prečo nie?
Máme tu demografickú krízu, pokles počtu ekonomicky aktívnych ľudí, niektoré regióny sa vyľudňujú a vznikajú otázky ohľadom zdaňovania. Máme tu daňovú pomstu, vymýšľajú sa nové dane, vyššie dane a podľa mňa dôjde aj na nehnuteľnosti, ak nastane horšia situácia. Národná banka Slovenska nedávno navrhla, že by sme mohli zdaňovať nehnuteľnosti podľa ich trhovej ceny. Ak by sa to zaviedlo, ceny nehnuteľností by to museli zohľadniť. Preto som, čo sa týka slovenských nehnuteľností, dosť opatrný.
Keď nie nehnuteľnosti, tak komodity?
Vyzerá to tak, že čo sa týka komodít sme vo fáze bustu. Sám som mal investície v uráne cez ťažiarov, ale vystúpil som z toho, pretože som už nebol úplne presvedčený, že to bude pokračovať.
Komodity sú veľmi citlivé na ekonomické spomalenie, pretože s nimi sa nedá robiť nič iné, na rozdiel od zlata, kde dopyt a ponuka sú hlavné faktory, ale samotná ťažba nie je až taká dôležitá.
V čom sú komodity špecifické?
Pri komoditách, ak dopyt klesne, zrazu je ich nadbytok, a to okamžite ovplyvní cenu. Teraz, ak sa ekonomika spomalí, nevidím v nasledujúcich rokoch veľa príležitostí v tomto sektore. Z investičného pohľadu, bežní ľudia – klienti, ktorí sporia a investujú na dôchodok – by do komodít nemali ísť vôbec. Komodity sú príliš cyklické, ovplyvnené ekonomickými a finančnými cyklami. Sú viac pre špekulantov, ktorí sa snažia predvídať hospodársky cyklus.
A čo zlato?
Paradoxne, zlato je nominálne na maxime, ale nie preto, že by investori doň teraz masívne investovali. Keď sa pozriem na zlaté ETF fondy, vidím, že zlato bolo na Západe predávané počas posledných dvoch až troch rokov.
Ak sa pozrieme na posledných 25 rokov a porovnáme ho s S&P 500 vrátane reinvestovaných dividend zistíme, že rozdiel vo výkonnosti je priepastný v prospech zlata. Ako je to možné? To sú práve tie „zlé peniaze".
Čo sú zlé peniaze?
Posledných 25 rokov sme zažili rôzne monetárne experimenty – od Alana Greenspana, cez prasknutie technologickej bubliny, finančnú krízu až po pandémiu. Zlato je akoby vysvedčením týchto zlých peňazí. Hoci nie je aktívum, ktoré generuje výnos, je to skôr „barbarský prežitok", ktorý len leží na stole. Napriek tomu dokázalo poraziť S&P 500 so započítanými dividendami. Je to najhoršie vysvedčenie zlých peňazí a treba sa spýtať moderných centrálnych bánk, kde spravili chybu.
- Juraj Karpiš
- Slovenský ekonomický analytik, spoluzakladateľ protrhového think tanku INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz a autor bestselleru Zlé peniaze. Vyštudoval finančný manažment na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Následne pracoval v súkromných finančných inštitúciách v zahraničí i na Slovensku. Dlhodobo patrí medzi najvýznamnejších slovenských odborníkov na monetárnu ekonómiu a bankovníctvo. Kritizuje súčasne fungovanie finančného systému, centrálne banky a spoločnú európsku menu – euro. V rokoch nasledujúcich po vypuknutí krízy získava svojimi komentármi vysvetľujúcimi finančné a ekonomické dopady krízy na Slovensko značnú pozornosť médií.
S Jurajom Karpišom sa budeme rozprávať už vo štvrtok na konferencii Investičné TRENDY 2024
