TREND o jeho schopnostiach nepochybuje. Juraj Heger, majiteľ druhého najväčšieho vydavateľstva kníh na Slovensku Slovart, je síce predstaviteľom generácie, ktorá sa v riadení spolieha viac na intuíciu a kreativitu ako na starostlivo pripravované stratégie, no funguje mu to. Dlhodobo patrí k lídrom na knižnom trhu. A je aj autoritou. Jeho hlas bolo silno počuť aj na začiatku roka, keď sa postavil na stranu tých, čo majú problém s prílišnou koncentráciou moci v ich biznise.
Tri desaťročia vo firme
O knihách sa roky vedie debata, že neprežijú nástup digitálnych technológií. Ani jedna predpoveď tohto typu sa však zatiaľ nenaplnila. Internet, smartfóny a tablety či samotné čítačky nedokázali významne ohroziť pozíciu klasickej „Gutenbergovej“ knihy. Dôkazom je aj vydavateľstvo Slovart, ktoré J. Heger vedie už 30 rokov. Jeho firme sa darí, dlhodobo patrí k najsilnejším hráčom na trhu. Príbeh majiteľa Slovartu ukazuje, že všeobecné poučky o tom, ako má vyzerať typický manažér, netreba brať vždy vážne.
„Verím, že robím to, na čo mám talent. A viem presne, čo robím zle. Neviem napríklad dosť dobre delegovať. Ale už som príliš starý pes na to, aby som sa učil novým kúskom,“ hovorí.
Profily nominovaných sme uverejňovali postupne od 20. augusta. Hlasovanie v 11. ročníku ankety bolo spustené 21. októbra a skončí sa 4. novembra. Víťaza vyhlásime 10. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2015.
Rozhodnite o Manažérovi roka 2015 - hlasovanie je spustené
Do Slovartu prišiel ako čerstvý absolvent zahraničného obchodu spolu s ďalšími dvoma kolegami. Jeho zaradili na oddelenie vývozu kníh, druhého na oddelenie vývozu hudby a tretieho na oddelenie vývozu výtvarného umenia. Za to, že je dnes vydavateľom, vďačí práve tomuto momentu. Ako mladý človek, ktorý ovláda jazyky, mal pritom dvere otvorené aj v iných vtedy štátnych firmách. Svoju preddiplomovú prax strávil na oddelení vývozu močoviny v Petrimexe, v ktorom začínal aj v súčasnosti najvplyvnejší politik a podnikateľ v Česku Andrej Babiš.
Do Slovartu, ktorého podnikateľskou činnosťou bolo napríklad obchodovanie s knihami či iným umením, však išiel na istotu. Chcel skĺbiť to, čo sa naučil na škole, s kultúrou, ku ktorej mal zasa blízko. Jeho kariérny vzostup mal raketovú rýchlosť. Štyri roky stačili na to, aby sa stal riaditeľom novovzniknutej obchodnej skupiny, ktorá mala na starosti vývoz kníh do zahraničia. Nemal ani tridsať, keď dostal podiel vo firme. Vedenie Slovartu si takýmto spôsobom zaistilo lojalitu svojich manažérov.
„Mnoho ľudí, ktorí predtým robili v zahraničných podnikoch, začalo odchádzať a zakladať vlastné firmy. Mali kontakty, vedeli jazyky, takže sa tie podniky postupne začali rozpadávať. Vtedy vedenie v Slovarte urobilo bezprecedentnú vec. Ponúklo riaditeľom obchodných skupín, aby sa stali partnermi,“ vysvetľuje J. Heger. Toto sa udialo na začiatku 90. rokov, keď sa Slovart pretransformoval na holding s viacerými dcérskymi firmami, ktoré viedli a spoluvlastnili manažéri.
Kto prišiel na nápad knihy v Slovarte aj vydávať, to si už nepamätá. Ale keďže podnik už za socializmu mal redakciu, ktorá sa starala o vydávanie obrazových kníh na vývoz, krok k vydávaniu v slovenčine bol prirodzený.
Zdroj: Maňo Štrauch
Úspech vraj vďaka nekoncepčnosti
Deväťdesiate roky boli divoké. Obrí kontrakt v hodnote miliardy korún podpísaný ešte pred nežnou revolúciou narazil na zmenu režimu. Pred rokom 1989 slovo neplatič de facto existovalo akurát tak v slovníku cudzích slov. Keď však malo prísť na platenie faktúr v ranom slovenskom kapitalizme, materská firma Slovartu pre nový fenomén skončila v konkurze. Cez predkupné právo sa potom Juraj Heger stal jediným majiteľom firmy.
Nábeh na nový biznis model sa vydaril a vydavateľstvo pod jedným majiteľom sa tešilo rýchlemu rastu. „Na začiatku to išlo pomerne rýchlo, čiastočne preto, že sme nezačínali z nuly. Už boli veci, na ktoré sme nadväzovali. Myslím si, že náš rast je často výsledkom práve tej nekoncepčnosti. Keď vidíme príležitosť, tak sa ju snažíme využiť. Veľmi dlho sme ani nepočítali, či na ňu máme alebo nemáme,“ spomína J. Heger s tým, že mnohokrát boli v situácii, že skrachoval odberateľ a dlhovali peniaze. „Ale všelikto nás podržal. Vždy bola viera aj na strane dodávateľov, že to zvládneme, a nikdy sme od žiadneho problému neušli.“
Veľmi rýchlo som pochopil, že nemám nos na bestsellery. Ale myslím si, že mám cit na dobrú knihu. A zhodou okolností veľmi veľa dobrých kníh sa aj predáva.
V súčasnosti Slovart vydá zhruba dvesto nových knižných titulov ročne. Od leporel pre deti, cez kuchárske a obrazové knihy, masovú beletriu až po kvalitnú prózu v rámci špeciálnej edície MM. Najpredávanejšie knihy sú od slovenských autorov Dominika Dána či Maxima E. Matkina. Slovart ich vydáva dlhodobo, no svojich top autorov zazmluvnených nemá. „Verím, že sú u nás preto, lebo majú pocit, že pre nich niečo naozaj robíme,“ hovorí J. Heger. „Veľmi veľa vecí, ktoré robíme ako firma, staviame na osobných vzťahoch.“
V každom odvetví biznisu sa v posledných rokoch skloňuje pojem inovácia. Kto chce byť úspešný, musí inovovať. Trh s knihami je však špecifický. A ani prečítať dvesto kníh ročne nie je v ľudských silách. J. Heger mal v ranom štádiu svojho podnikania pocit, že by mal kvôli peniazom vydávať aj také knihy, o ktorých nie je presvedčený, že sú dobré. Na začiatku ako šéf vybral pár kníh, ktoré podľa neho mohli zaúčinkovať na masy, no boli to prepadáky. „Veľmi rýchlo som pochopil, že nemám nos na bestsellery. Ale myslím si, že mám cit na dobrú knihu. A zhodou okolností veľmi veľa dobrých kníh sa aj predáva.“ Koľko kníh prečíta ročne, nevie. Uisťuje ma však, že je to určite menej, ako si predstavujem.
Základom je rodinná firma
Slovart je rodinná firma, pracuje v nej aj manželka Juraja Hegera. Organizačnú štruktúru, ktorá rozdelila riadenie na viaceré úrovne, vo firme vytvorili len prednedávnom. J. Heger s absolútnou istotou v hlase tvrdí, že nemá žiadne dlhodobé plány. Rozhodnutia sa robia vždy na základe nejakých súvislostí. Napríklad aby sa ich knihy dostali k čo najväčšiemu počtu čitateľov, zmenili po poldruharočnej príprave systém distribúcie.
Slovart už nebude využívať iné distribučné firmy, ale firma má prvýkrát v regiónoch obchodných zástupcov, ktorí sa budú starať o kníhkupcov, zásobovať ich novinkami a podobne. „Mali sme plán, koľko to všetko bude stáť, samozrejme, stálo to oveľa viac. Nič nerobíme tabuľkovo úplne správne. Ale ja v tomto verím na intuíciu,“ dodáva s tým, že je to potrebné urobiť, aby vedel, že napríklad predajca v Námestove videl každú knižnú novinku, a následne sa sám rozhodol, či ju bude predávať alebo nie. Pri distribučnej spoločnosti sa totiž konkrétna kniha k danému predajcovi nemusí ani dostať.
Firma okrem Slovenska pôsobí už 25 rokov aj v susednom Česku. Je to omnoho náročnejší trh ako Slovensko. Zatiaľ čo doma Slovart zarába najmä na beletrii, u susedov idú hlavne obrazové knihy. Vysvetľuje to tým, že Česi majú silných tradičných vydavateľov, medzi ktorými sa dá len ťažko preraziť. Priamo odtiaľ pritom dostal pred časom ponuku na kúpu jeho firmy. Stal by sa vysokopostaveným manažérom budovaného koncernu, ktorý má expandovať na ďalšie trhy. „Tak som na to povedal, že ak predám firmu, tak nie preto, aby som robil ešte viac pre niekoho iného. Ale kvôli tomu, aby som robil menej.“
Rovnako mal možnosť rozšíriť firmu aj on sám. V Poľsku už boli dohodnutí s tamojšími partnermi na založení firmy. Nakoniec si to rozmyslel. Pretože sa chce venovať hlavne Slovensku. „Slovensko je pre nás priorita. Je to oveľa jednoduchší trh a stali sme sa tu akousi kultúrnou inštitúciou. Ľudia nás poznajú a dôverujú nám,“ dodáva J. Heger.
Juraj Heger (53)
Zdroj: Maňo Štrauch
Vyštudoval zahraničný obchod na Obchodnej fakulte Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Ako absolvent sa zamestnal v podniku zahraničného obchodu Slovart na oddelení vývozu kníh. O štyri roky neskôr sa stal riaditeľom, rok nato podielnikom vo firme a v 90. rokoch jej jediným vlastníkom. Slovart sa pod jeho vedením vypracoval na druhé najväčšie vydavateľstvo kníh na Slovensku. Žije v Bratislave. Je ženatý a má dve deti.
Chýbajú nám generácie tréningu
Ako sa vášho biznisu dotýka politika?
Stále si myslím, že slovo podnikateľ znie pejoratívne. No vláda by mala každému, kto zamestnáva viac ľudí, poslať každoročne péefko s poďakovaním. Pretože je to do istej miery hrdinský výkon. Čo sa týka kultúrnej politiky, boli by sme, samozrejme, radšej, keby štát financoval kultúru viac. Ale myslím si, že tá ryba smrdí celá a nielen od hlavy. Každý jeden človek má možnosť podporovať kultúru, pretože ju buď vnútorne potrebuje, alebo nepotrebuje. A je to aj otázka historickej pamäti.
Sme nekultúrny národ?
Obávam sa, že sme národ, ktorý nemá vybudovanú elitu. Bolo pekné, ako Karel Schwarzenberg zaspal v českom parlamente a pri hlasovaní bol v momente čulý. Keď sa ho potom pýtali novinári, ako je možné, že keď sa rozpráva o kravinách, spí a pri hlasovaní je okamžite hore, odpovedal, že sú to generácie tréningu. My tie generácie tréningu nemáme.
Vidieť to aj na tom, aké knihy predávate?
U nás sa kvalitná literatúra predáva v žalostných počtoch. Ja si myslím, že každý, kto sa považuje za kultúrneho, si má skúsiť prečítať víťaza Anasoft Litera za uplynulý rok. A aj keď povie, že tá kniha sa mu nepáčila, bude vedieť, o čo v nej ide. Majú to chcieť bez ohľadu na to, či je niekto programátor alebo investičná bankár. Všetci, keď sa ich spýtajú, či chcú, aby ich deti čítali, povedia áno. Ale keď rodič sedí šesť hodín pred televízorom, ťažko bude jeho dieťa čítať.
Partneri projektu:
 |
|
|
|
Official image partner:
