Juraj Heger zo Slovartu: Bojím sa, že nemáme elitu

Koľko kníh prečíta majiteľ jedného z najväčších vydavateľstiev na trhu?

Neviem, ale nie je to tak veľa, ako by ste si predstavovali.

Ročne vydáte okolo dvesto kníh. Každá prejde vaším podpisom?

Formálne áno, pretože som majiteľ.

Ale zhruba dvesto kníh nemáte šancu prečítať.

To nie. Medzi nimi sú aj leporelá pre deti, obrázkové knihy. Rozhodne čítam rád pôvodných domácich autorov, ktorých vydávame, a snažím sa občas prečítať aj niečo zo zahraničia.

V tomto roku ste oslávili tridsať rokov vo firme. Tvrdíte, že o vašej práci s knihami rozhodla náhoda.

Pochádzam z kultúrno-umeleckej rodiny. Veľa vecí, ktoré som aj predtým robil, súviselo s umením a kultúrou. Hrával som veľa rokov divadlo, ale študoval som zahraničný obchod.

Slovart bol presne tá firma, kde som mohol využiť zahraničný obchod aj kultúru. Traja sme nastúpili po vysokej škole v ten istý deň. Mňa poslali na oddelenie vývozu kníh, druhého kolegu na oddelenie vývozu výtvarného umenia a tretieho na oddelenie vývozu hudby. Keby ma vtedy dali na hudbu, tak dnes robím hudbu.

Vo vašom prípade išlo o pomerne raketovú kariéru. Ako sa z absolventa vysokej školy stane počas pár rokov spolumajiteľ podniku?

Bolo to priebežné a neplánované. V Slovarte existovalo oddelenie, ktoré pripravovalo pre zahraničných zákazníkov knihy na zákazku. Ak nemecký vydavateľ potreboval obrazovú publikáciu o Kanade, dohodol so Slovartom cenu, naša firma vyslala na mesiac do Kanady fotografa a vznikla kniha. Tú sme potom ponúkali aj v iných krajinách.

Ja som začal na oddelení vývozu do socialistických krajín, ale potom bola vytvorená samostatná obchodná skupina, ktorá mala pôvodné slovenské knihy predávať nezávisle od toho, či bol zákazník na Východe alebo Západe. Stal som sa jej riaditeľom, čo bolo pre mňa neuveriteľné. Tam sú základy dnešného vydavateľstva.

Kedy ste sa stali spolumajiteľom?

Slovart začal vydávať v slovenčine v roku 1990, keď už neboli potrebné licencie a povolenia. O rok neskôr zanikol takzvaný monopol zahraničného obchodu. Mnoho ľudí, ktorí pred tým robili v podnikoch zahraničného obchodu, začalo odchádzať a zakladať vlastné firmy. Pôvodné podniky sa postupne začali rozpadávať.

Vtedy vedenie v Slovarte urobilo bezprecedentnú vec. Aby riaditelia obchodných skupín neodišli a nezačali vlastné obchodovanie, ponúkli im, aby sa stali partnermi v biznise, ktorý robili. Nemal som ani tridsať – to bolo úžasné.

Dnes ste jediným vlastníkom.

Áno. Materská firma Slovart v polovici deväťdesiatych rokov išla do konkurzu pre jeden obrovský obchod z konca osemdesiatych rokov. V zmluve sme obaja spoločníci mali predkupné právo v prípade, že ten druhý sa bude chcieť zbaviť svojho podielu. Tak som sa stal jediným vlastníkom Vydavateľstva Slovart.

Čo bol ten okamih, keď ste začali vo väčšom rásť?