Juh proti severu: Bude sa v EÚ míňať alebo šetriť?

„Ak sa nám do leta podarí zaočkovať 70 percent európskej populácie a hospodársky rast sa bude zrýchľovať, tak nastane čas na postupné ukončenie núdzovej pomoci,“ povedal viceprezident Európskej centrálnej banky Luis de Guindos. Koniec kvantitatívneho uvoľňovania otvára dôležitú otázku. Čo s vysokými verejnými dlhmi južných krajín EÚ? Ich objem je od 115,7 percenta HDP v prípade Francúzska a 120 percent v Španielsku po 205,6 percenta HDP v Grécku. V Taliansku je to 155,8 percenta HDP a v Portugalsku 133,6 percenta.

Vlády týchto krajín sa dokážu bez problémov financovať len vďaka súčasnej politike ECB. Prípadné zvyšovanie úrokov im spôsobí vážne problémy a v krajnom prípade môžu aj zbankrotovať. V snahe vyhnúť sa budúcim problémom tlačia na škrtanie dlhov, predovšetkým tých, ktoré sú v rukách ECB.

Proti takémuto riešeniu je šetrný sever, ktorý robil nepopulárne reformy a v odpúšťaní dlhov iným nevidí spravodlivosť. Zároveň dnes nikto nevie odhadnúť dôsledky takého riešenia. Krach južných ekonomík by mohol znamenať aj koniec eura.

Nemecko aj preto naveľa súhlasilo s tým, že peniaze na financovanie plánu obnovy sa po prvý raz v histórií získajú vydaním spoločných európskych dlhopisov. Južné krídlo to víta. Španielsky socialistický premiér Pedro Sánchez (na titulnom obrázku) sa vyjadril, že úplné vzájomné delenie dlhu je dôležité pre posun EÚ smerom k vyššej kvalite a v opačnom prípade Európa riskuje, že svojou konkurencieschopnosťou bude vo svete zaostávať.

Antibyrokratický automat

Vláda schválila mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov podnikania z dielne Ministerstva hospodárstva SR. Predkladatelia regulácií budú musieť v prípade, ak tie zvýšia regulačnú záťaž, navrhnúť aj odstránenie iných regulácií aspoň v pomere 1 : 1 (one in – one out). Ide o takzvaný antibyrokratický automat.

„Nový mechanizmus zviaže úradníkom ruky pri vymýšľaní povinností, formulárov či rôznych hlásení,“ uviedol šéf Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Podnikateľom to podľa neho dáva po rokoch rastu administratívnej záťaže nádej na zmenu k lepšiemu.

Prečo nebolo plošné odškodnenie

Podľa predsedu Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti Petra Kremského (OĽANO) by sa plošné odškodňovanie podnikateľov pre koronakrízu veľmi ťažko ospravedlňovalo.

„Štát podnikateľov odškodňuje, prispieva im na pracovné miesta, prispieva im na nájmy, podnikateľom v gastrosektore prispel obrovskými sumami. Tie priamo postihnuté sektory štát podporuje,“ povedal v televíznej diskusii. Vláda podľa neho nechce ďalej zadlžovať štát aj vzhľadom na veľký deficit štátneho rozpočtu.