Judikát roka je o slobode prejavu

Týždenník TREND sa v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti rozhodol udeľovať každoročne cenu Judikát roka za rozhodnutie súdov, ktoré „významne ovplyvňujú právo a jeho prostredníctvom celú spoločnosť“. Cieľom oceňovania je propagovať najhodnotnejšie judikáty a tým vyzdvihnúť prácu sudcovských senátov.

V prvom kole navrhli odborníci z prostredia justície, prokuratúry, právnej vedy, advokácie a mimovládneho sektora pätnásť judikátov, ktoré považujú za najlepšie. Keďže ide o prvý ročník oceňovania, mohlo ísť aj o staršie rozhodnutia, ale nie viac ako štyri roky. Z nominovaných judikátov potom ďalších pätnásť členov hodnotiacej komisie vybralo tri najzásadnejšie. A to tak, že každý z porotcov označil tri, ktorým pridelil body.

Víťazom sa stal judikát Najvyššieho súdu SR v spore o ochranu osobnosti medzi bývalým ministrom Vladimírom Lexom a vydavateľom denníka Sme, spoločnosťou Petit Press. Významnou mierou podľa TRENDU prispel k posilneniu vnímania slobody slova a poukázal na to, že „sloboda politickej diskusie je jadrom koncepcie demokratickej spoločnosti“.

Väčšinou za kratší koniec

V sporoch s politikmi, či už aktívnymi alebo bývalými, ťahajú slovenské médiá často za kratší koniec. Verejní činitelia vysúdili na Slovensku státisíce eur za články, ktoré žalovali. V tom sa rozhodovacia prax doteraz odlišovala napríklad od susedného Česka. Tam osobám, ktoré sú predmetom verejného záujmu, súdy vysoké odškodné nepriznávajú. Aj keď ide o zverejnenie nepravdivej informácie, noviny sa musia ospravedlniť a maximálne zaplatiť súdne trovy.

Vladimír Lexa zažaloval Petit Press za článok Milionársky klan Lexovcov, publikovaný ešte v roku 2002. Autori Dáša Matejčíková a Roman Krpelan v ňom písali, ako exminister V. Lexa prišiel k majetku, a o jeho synovi Ivanovi Lexovi, riaditeľovi SIS počas vlády HZDS. Ten bol ako bývalý šéf tajnej služby pred rokmi podozrivý z trestných činov a ukrýval sa v Južnej Afrike, odkiaľ ho priviezla policajná eskorta.

Článok podľa žaloby obsahoval „množinu pravdivých i nepravdivých faktov a údajov zameraných nie na informovanie, ale vzbudenie nevôle verejnosti“. Za skreslenú označil Lexov advokát Július Jánošík pasáž, podľa ktorej exminister „získal štátny podnik Mlyny a cestovinárne Piešťany. Hoci sa cena tohto mlyna odhadovala na viac než miliardu korún, bývalému členovi vlády so štvoricou partnerov ho štát odklepol za približne tristo miliónov korún.“

V. Lexa prostredníctvom svojho advokáta namietal, že sám nikdy nič neprivatizoval a privatizácie sa zúčastnil len ako spoločník obchodnej spoločnosti. Taktiež uviedol, že nikdy nebol spoločníkom firmy B.S.R., s ktorou ho spojilo Sme. Od vydavateľstva žiadal ospravedlnenie a odškodnenie milión korún za nemajetkovú ujmu.

Vydavateľstvo Petit Press zastúpené advokátskou kanceláriou Dedák & Partners argumentovalo, že článok je postavený na známych informáciách a vlastných zisteniach. Nepresnosť týkajúca sa firmy B.S.R podľa právnika Tomáša Kamenca z Dedák & Partners nebola takého charakteru, že by zasiahla do osobnostných práv V. Lexu.

Víťazom sa stal judikát NS v spore o ochranu osobnosti medzi exministrom V.Lexom a vydavateľom Sme.

Museli sa ospravedlniť

Na Okresnom súde Bratislava I najskôr V. Lexa uspel s ospravedlnením bez nároku na odškodné. Obe strany sa odvolali. Krajský súd uložil žalovanému nielenže sa ospravedlniť, ale zaplatiť V. Lexovi sedemtisíc eur plus trovy konania, ktoré boli ďalších takmer sedemtisíc eur. „Žalobca v konaní preukázal, že uverejnením textu článku došlo k takému zásahu, ktorý bol schopný poškodiť jeho vážnosť,“ zdôvodnila sudkyňa Mária Šramková.

Denník Sme musel uverejniť ospravedlňujúci text. Vydavateľstvo však podalo dovolanie na Najvyšší súd SR. Senát, ktorému predsedal Rudolf Čirč, rozsudok bratislavského krajského súdu minulý rok zrušil.

„Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti,“ zdôvodnil senát v uznesení pod spisovou značkou 6Cdo169/2011. Podľa názoru odvolacieho súdu bol žalobca, teda V. Lexa, predmetom verejného záujmu a v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva musia verejne známe osoby zniesť väčšiu mieru kritiky.

Rozhodnutie je pre právnu prax významné z dôvodu, že vzhľadom na svoje argumenty môže byť inštruktážnym návodom pre rozhodovanie všeobecných súdov pri kolízii dvoch práv. A to práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti.

Zastali sa občana

Na druhom mieste v hodnotení skončil judikát Najvyššieho súdu so spisovou značkou 7Sžo14/2012, ktorý dal za pravdu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím. Tomu bolo pozastavené vyplácanie dávky, lebo nesplnil podmienky uvedené v smernici ministerstva práce, ktorá však bola podľa rozsudku nad rámec zákona.

Súd skonštatoval, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ministerstvo práce síce mohlo vydať všeobecne záväznú smernicu, ktorá upravila náležitosti výkazov o poskytnutí úkonov osobnej asistencie. „Táto však nemohla obsahovať taký záväzný pokyn, ktorý nemá podklad v zákone,“ konštatoval súd.

Porotcovia ako tretie vyzdvihli rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktoré má mimoriadny význam, lebo sa týka správnej interpretácie zákona o zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Súd rozhodol, že poisťovňa má pokrývať aj náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená blízkym osobám človeka usmrteného pri nehode. Rozhodnutie (spisová značka 6Co127/2010) sa tak vo svojich dôsledkoch dotýka každého vodiča. Právna argumentácia sa opiera o stanovisko Európskej komisie a Súdneho dvora.