Judikát roka dal za pravdu matke s deťmi na úteku

Súťaž o najlepšie súdne rozhodnutie organizuje týždenník TREND v spolupráci so Združením za otvorenú justíciu. Jej cieľom je v prostredí nedôvery v slovenské súdnictvo poukázať na unikátne rozsudky. Porota zložená z odborníkov a právnych špičiek hodnotí najmä spoločenský dosah a právnu argumentáciu.

Tentoraz porotcovia vyzdvihli judikát, ktorý sa týkal ženy na úteku z Afganistanu. Polícia rozhodla, že ju a jej tri deti, najmladšie malo v tom čase štyri roky, umiestni do útvaru policajného zaistenia cudzincov v Sečovciach. Ide o zariadenie pre nelegálnych migrantov, ktorí nemôžu opustiť jeho priestory. Mimovládne organizácie v minulosti kritizovali, že nemá vhodné podmienky pre deti.

Afganka požiadala na Slovensku o azyl a preukázala, že disponuje finančnou sumou 6 500 eur, bola ochotná zložiť peňažnú záruku. Žiadatelia o azyl by v takýchto prípadoch mali byť voľní s tým, že sa pravidelne hlásia polícii a čakajú na rozhodnutie migračného úradu, či môžu na Slovensku zostať alebo budú vyhostení. Úrady rodinu rozdelili, keďže otec bol zaistený osobitne.

Krajský súd v prospech policajtov

Proti postupu slovenskej polície sa Afganka odvolala na Krajskom súde v Košiciach. Ten jej nevyhovel. Dôvodom malo byť najmä to, že svojvoľne opustila pobytový tábor s voľným režimom a ušla zo Slovenska. Jej žiadosť o azyl považovali za účelovú, keďže Slovensko nebolo jej cieľom. Na územie SR ju vrátili zo Švédska. Hlavným účelom pri zaistení mala byť obava, že sa opäť pokúsi o útek.

Cudzinka sa odvolala na Najvyšší súd (NS) a ten rozsudok zrušil a nariadil prepustiť rodinu zo zaistenia. Podľa senátu Eleny Berthotyovej, Jany Henčekovej a Kataríny Benczovej je zaistenie vážnym obmedzením slobody a orgány ho dostatočne neodôvodnili, nepreskúmali iné alternatívne možnosti a neprihliadali na najlepší záujem detí. Sudkyne sa v odôvodnení odvolávajú aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Judikát roka 2017 získal senát Najvyššieho súdu - Elena Berthotyová (na snímke), Jana Henčeková a Katarína Benczová Zdroj: Martina Brunovská

Poukázali napríklad na konanie medzi sťažovateľkou a Rakúskom, kde bola uväznená, keď sa pokúšala opustiť krajinu. Vstúpila do Rakúska nelegálne, bez platného pasu a víz. Napriek tomu ESĽP uviedol, že „zaistenie jednotlivca je vážne opatrenie a je svojvoľné, ak nie je odôvodnené ako posledná možnosť po zvážení ostatných menej prísnych opatrení“.

Najlepší záujem dieťaťa

Európsky súd tiež vo viacerých prípadoch konštatoval, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením Dohovoru o právach dieťaťa. „Považujeme za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku,“ poznamenal NS v ocenenom judikáte.

Aké dôsledky môže mať formalistické rozhodovanie úradníkov v prípadoch detí, ukazuje príbeh päťročného konžského dievčatka, ktoré zadržali v tranzitnom priestore bruselského letiska. Niekoľko mesiacov bolo v zariadení pre dospelých cudzincov s nelegálnym pobytom, čo ESĽP vytkol. Malá cestovala za rodičmi so strýkom, ktorý nemal doklady. Od strýka ju oddelili a poslali ju do cieľovej krajiny samu, vystúpila len v sprievode letušky a na letisku ju nikto nečakal.

„Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca,“ zdôvodnil NS. Zrušil preto rozhodnutie krajského súdu a prepustil Afganku s deťmi na slobodu.

Cudzinka s troma deťmi na úteku, ktorá sa ocitla na území Slovenska, nemala byť umiestnená v útvare policajného zaistenia

Na Slovensku zostať nechcú

Zaisťovací tábor v Sečovciach je určený aj pre matky s deťmi. Na vládu už boli apely, aby sa vybudovalo osobitné zariadenie vhodné pre rodiny utečencov s maloletými. Slovenská republika je pre utečencov najmenej atraktívna krajina spomedzi štátov Európskej únie. Väčšina migrantov cez naše územie len prechádza a chce ísť ďalej, podobne ako z toho úrady podozrievali ženu z Afganistanu. Podľa štatistík Eurostatu za prvý polrok 2016, keď Európa čelila veľkej migračnej vlne, na Slovensku požiadalo o azyl len 25 ľudí. Až 60 percent všetkých migrantov smerovalo do Nemecka. V susednom Maďarsku o azyl v tom čase požiadalo 22-tisíc ľudí, najmä preto, že išlo o prvú krajinu Únie na takzvanej balkánskej ceste.

Slovensko má zároveň veľmi prísnu azylovú politiku. So žiadosťou o azyl uspeje len veľmi nízke percento žiadateľov.

Ďalšie judikáty

Porota Judikátu roka 2017 vyzdvihla aj ďalšie dve súdne rozhodnutia. Obe boli z Najvyššieho súdu. V prvom vyhovel žalobe Greenpeace Slovensko, ktorá viedla spor s Úradom jadrového dozoru. Ten odmietol poskytnúť Greenpeace informáciu. Konkrétne bezpečnostnú správu o jadrových blokoch v Mochovciach. Podľa NS posúdil úrad jadrového dozoru infožiadosť nesprávne a nedostatočne zohľadnil verejný záujem a právo na informácie o životnom prostredí.

Tretí víťazný judikát je prínosom pre súdnu prax a rieši takzvanú kasačnú záväznosť rozhodnutí súdov vyššieho stupňa k súdom nižších stupňov.

Súťaž o Judikát roka sa konala po štvrtý raz. Nominovať judikáty do súťaže môže odborná i laická verejnosť. Nominovaným môže byť rozhodnutie ktoréhokoľvek súdu a môže sa týkať akéhokoľvek odvetvia práva. O víťazovi rozhoduje odborná porota, ktorá vyberá tri finálové judikáty a jeden víťazný.