Judikát roka 2016: Sudcov možno kritizovať aj za to, čo robia vo voľnom čase

Vydavateľstvu Petit Press, ktoré vydáva Sme, dal v spore za pravdu až Ústavný súd, ktorý konštatoval, že aj súkromná sféra sudcov môže byť predmetom kritiky a o ich voľnočasové aktivity sa médiá zaujímajú legitímne. Senát, ktorého predsedníčkou bola Ľudmila Gajdošíková, získal za toto rozhodnutie ocenenie najlepší Judikát roka 2016. Súťaž organizoval už po tretí raz týždenník TREND a Občianske združenie Za otvorenú justíciu.

Zdroj: www.sme.sk

Sporný článok o poľovačke

Denník Sme pred tromi rokmi uverejnil na titulke článok Šéfoval súdu, lovil zadarmo. V ňom napísal, že M. Truban ešte ako predseda Špeciálneho súdu bezplatne lovil v revíri regionálneho politika Milana Kepeňu. Skolil tri jelene, tri daniele, muflóna aj srnca. Nezaplatil za to, čo v článku potvrdil aj M. Kepeňa. Zároveň dodal, že M. Truban má bažantnicu, takže si to „vykompenzujú“.

M. Truban zažaloval Sme a v prvých kolách uspel. Denník podľa okresného aj Krajského súdu v Banskej Bystrici spravil chybu, pretože písal o love zadarmo a o tom, že sudca prijal dar. Podľa súdov však išlo o reciprocitu. Členovia poľovníckeho združenia, ktorého členom bol M. Kepeňa, dostali ako protihodnotu lov bažantov z chovu Trubanovho otca.

Súdy tiež zdôraznili, že išlo o sudcovu voľnočasovú aktivitu, a pripomenuli, že ústava garantuje aj sudcom slobodu združovať sa. „Kritizovanie súkromných aktivít žalobcu nepožíva zvýšenú mieru ochrany, pretože nejde o kritiku práce sudcu. Právo na súkromie a ochranu osobnosti má prednosť pred slobodou prejavu,“ rozhodol prvostupňový súd podľa Sme.

Článok mal narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu a ohrozil dôveru v nestranné rozhodovanie súdov. M. Truban tiež namietal, že na zverejnenie informácií o svojej osobe nedal súhlas. Dôvodom, prečo tak neurobil, mali byť bezpečnostné opatrenia súvisiace s jeho osobou.

Bývalý šéf Špeciálneho súdu argumentoval aj zásahom do jeho súkromného a profesijného života. Článok vyšiel krátko pred voľbou predsedu Špecializovaného trestného súdu. M. Truban vo voľbe neuspel, traja z piatich členov komisie podľa Sme povedali, že články ich pri výbere neovplyvnili.

Ústavný súd to videl inak

Vydavateľstvo Petit Press sa obrátilo na Ústavný súd so sťažnosťou. Senát v zložení Ľ. Gajdošíková, Ladislav Orosz a Lajos Mészáros rozhodol, že boli porušené práva obchodnej spoločnosti Petit Press, najmä základné právo na slobodu prejavu garantované ústavou.

Z nálezu súdu vyplýva, že je legitímne, aby médiá vyjadrili svoje pochybnosti a podozrenia, ak konajú v snahe informovať verejnosť o veci verejného záujmu. Ústavný súd konštatoval, že aj súkromná sféra sudcov môže byť predmetom kritiky a ich voľnočasové aktivity (poľovanie) môžu byť predmetom legitímneho záujmu médií.

Sudca podľa Ústavného súdu nemôže paušálne žiadať o utajenie údajov o svojej osobe

Sudca tiež nemôže podľa Ústavného súdu paušálne žiadať o utajenie údajov o svojej osobe. To mu v určitej miere garantuje zákon o sudcoch, ale podľa Ústavného súdu musí mať na takéto utajenie akceptovateľné dôvody.

Zverejnenie ospravedlnenia v tlači, ktoré predstavuje neprípustný zásah do slobody prejavu, bolo nezvratné, a tak Ústavný súd ako kompenzáciu určil finančné zadosťučinenie tritisíc eur. Ide o ojedinelý spôsob odškodnenia vydavateľa tlače súdom a prelom v doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu.

Rozhodnutie je prelomové aj v súvislosti s ďalšími spormi, ktoré vedú médiá. Napríklad viacerí sudcovia a právnici sa súdia s vydavateľstvom Ringier za to, že denník Nový Čas písal, ako sa nevhodne zabávali v bare Bonnano.

Ocenili aj inšpekciu

Odborná porota súťaže Judikát roka 2016 ocenila ako druhé najlepšie rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu o inšpekcii ministerstva vnútra. Senát rozhodoval v zložení Juraj Kliment, Milan Karabín a Peter Szabo. „Uvedené uznesenie Najvyššieho súdu významne ovplyvňuje právo a jeho prostredníctvom celú spoločnosť, výrazne ovplyvnilo ďalšiu rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov,“ konštatovala porota súťaže.

Sudcovia totiž vyvrátili argumenty, ktoré v rozsudku použil senát Štefana Harabina. Bývalý šéf Najvyššieho súdu Š. Harabin spochybnil inšpekciu ministerstva vnútra, ktorá dohliada na prácu policajtov. Dal tak do rúk argument súdeným policajtom, ktorých pri trestnom čine pristihla práve inšpekcia.

Na treťom mieste tohtoročného Judikátu roka skončili dva rozsudky s rovnakým počtom bodov. Prvým je rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v prospech občana v spore s mestom Humenné. Sudca Peter Straka rozhodol, že mesto nemôže obyvateľa vypratať z nájomného bytu bez poskytnutia primeranej náhrady. Mesto nechcelo obyvateľovi predĺžiť zmluvu na byt, lebo neplatil nájomné. Ten zase argumentoval stratou zamestnania a zlou sociálnou situáciou.

Sudca potvrdil, že nájomca musí uhradiť dlh, ktorý predstavoval zhruba 1 300 eur, a to v splátkach. Zamietol však jeho vysťahovanie. ,,Ak nájomca ako občan mesta z objektívnych dôvodov nie je schopný platiť nájomné za mestský byt, nemá inú možnosť bývania a dôsledkom tejto skutočnosti má byť vypratanie do priestorov, ktoré nezabezpečujú ľudsky dôstojnú existenciu, súd musí zvážiť, či výkon práva mesta (obce) nie je v kolízii s právom nájomcu na obydlie,“ konštatoval sudca P. Straka.

Ďalším rozhodnutím, ktoré sa umiestnilo na tretej priečke, je nález pléna Ústavného súdu k zákonu o elektronických komunikáciách. Podľa zákona, ktorý prijal parlament v minulom volebnom období, mali operátori zálohovať dáta z elektronickej komunikácie a z telefonických hovorov.

Plénum rozhodlo, že ide o neprimeraný zásah do práva na súkromie. „Uvedený nález podstatným spôsobom ustanovil podmienky ochrany data retention a možnosti zásahu orgánov verejnej moci do súkromia jednotlivca v súvislosti s uchovávaním osobných údajov. Bol dôvodom novelizácie právnej úpravy,“ uviedla porota súťaže Judikát roka.

Súťaž o Judikát roka vyhlásil týždenník TREND už po tretí raz. Jeho cieľom je oboznámiť verejnosť v atmosfére všeobecnej nedôvery v slovenskú justíciu s takými súdnymi rozhodnutiami, ktoré si zaslúžia ocenenie. Nominovať judikáty do súťaže môže odborná i laická verejnosť. Nominovaným môže byť rozhodnutie ktoréhokoľvek súdu a môžu sa týkať akéhokoľvek odvetvia práva. O víťazovi rozhoduje odborná porota, ktorá vyberá tri finálové judikáty a jeden víťazný. Kritériá, podľa ktorých sa rozhoduje, sú predovšetkým právna argumentácia, spoločenský dosah a elegancia zdôvodnenia rozhodnutia.

Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2016: