Judikát roka 2015: Prezident porušil ľudské práva

Minulý rok preto začal TREND udeľovať ceny Judikát roka za rozhodnutie súdov, ktoré významne ovplyvňujú právo a jeho prostredníctvom celú spoločnosť. V prvom kole navrhujú odborníci z prostredia justície, prokuratúry, právnej vedy, advokácie, mimovládneho sektora a širokej verejnosti pätnásť judikátov, ktoré považujú za najlepšie. Z nich následne tento rok 14 členov hodnotiacej komisie vyberá tri najzásadnejšie.

Vlani si ocenenie vyslúžil judikát Najvyššieho súdu SR v spore o ochranu osobnosti medzi bývalým ministrom Vladimírom Lexom a vydavateľom denníka Sme, spoločnosťou Petit Press.

Tento rok odborníci ocenili rozhodnutie Ústavného súdu vo veci porušenia základných práv garantovaných ústavou, ktorého sa dopustil bývalý prezident Ivan Gašparovič voči Jozefovi Čentéšovi. Podľa TRENDU mal tento rozsudok „veľký spoločenský dosah, keďže do budúcnosti do istej miery koriguje riziká vyplývajúce z výkladového uznesenia, ktoré Ústavný súd vydal v tejto veci a ktorým v postate rozšíril komptenecie prezidenta“.

Podľa sudcov porušila hlava štátu právo Jozefa Čentéša na prístup k voleným a verejným funkciám

Zneužil právomoci

Spor medzi J. Čentéšom a exprezidentom I. Gašparovičom bola jedna z najvýznamnejších a najsledovanejších vecí, ktorú Ústavný sud riešil za celé obdobie svojej existencie. Zároveň aj prvá svojho druhu, keďže uznal, že jeden z najvyšších predstaviteľov štátu v decembri 2012 neoprávnene odoprel J. Čentéšovi post generálneho prokurátora. Napriek tomu, že ho za neho zvolila Národná rada SR. Podľa sudcov tak porušil jeho právo na prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok, ako aj právo na vstup do verejnej služby štátu.

Pred médiami, ako aj pred súdom I. Gašparovič svoj postup ospravedlňoval tým, že parlamentná voľba bola „politický cirkus“ a nech by z nej vyšiel víťaz ktokoľvek, za generálneho prokurátora by ho nevymenoval. Okrem toho poukazoval aj na pochybenie J. Čentéša, ktorý skartoval výpoveď Igora Matoviča.

J. Čentéš vo svojej obhajobe zdôraznil, že dôvody, pre ktoré možno odmietnuť vymenovať kandidáta, sa musia podľa uznesenia Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 4/2012 vzťahovať na osobu kandidáta, pričom prezident ich založil na „okolnostiach a nepreukázaných špekuláciách týkajúcich sa procesu voľby“, ktoré nemohol nijako ovplyvniť. Pokiaľ ide o skartáciu spisu, poukázal, že išlo o administratívnu chybu, ktorá bola napravená a navyše za ňu nebol disciplinárne ani inak stíhaný.

Skôr ako Ústavný súd rozhodol o sťažnosti J. Čentéša, obsadenie senátu sa niekoľkokrát zmenilo. Najprv na základe námietky predpojatosti J. Čentéša vymenili sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka. Nahradili ich Juraj Horváth a Sergej Kohut. Následne podal námietku aj I. Gašparovič. A nie jednu. Medzi exprezidentom a J. Čentéšom sa rozpútala „námietková vojna“, ktorú ukončila až novozvolená hlava štátu Andrej Kiska. Ten zaslal list predsedníčke Ústavného súdu s tým, že sa nestotožňuje s námietkami zaujatosti svojho predchodcu a žiada o bezodkladné rozhodnutie sporu.

Odškodné 60-tisíc eur

Finálny verdikt nakoniec vyniesol senát v zložení predsedajúceho sudcu Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Marianny Mochnáčovej. Sudcovia (s výnimkou M. Mochnáčovej, ktorá mala odlišné stanovisko) uznali, že nevymenovaním J. Čentéša za generálneho prokurátora došlo k porušeniu jeho práv. Predseda senátu pri zdôvodnení záveru upozornil, že dôvody na nevymenovanie kandidáta do navrhovanej funkcie sa musia vzťahovať na jeho osobu a nesmú byť svojvoľné. „Kritika spoločensko-politických skutočností, ktoré predchádzali voľbe generálneho prokurátora, je irelevantná a nepredstavuje dôvod na nevymenovanie. Voľby v parlamente budú vždy spolitizované. Argument, že J. Čentéš je nedôveryhodný, lebo sa takejto voľby zúčastnil, je neprípustný,“ uviedol L. Orosz.

Napriek rozhodnutiu súdu J. Čentéš nemohol byť vymenovaný za generálneho prokurátora, lebo medzičasom si poslanci Smeru-SD zvolili a prezident I. Gašparovič vymenoval iného kandidáta – Jaromíra Čižnára. Opozícia, ktorá sa hlasovania v parlamente nezúčastnila, vtedy prezidentovi vyčítala, že s vymenovaním nepočkal do rozhodnutia Ústavného súdu.

Za to, že J. Čentéš vinou exprezidenta prišiel o funkciu generálneho prokurátora, dostal finančné odškodné 60-tisíc eur, ktoré venoval detskému hospicu Plamienok a organizácii Via Iuris. Kanceláriu prezidenta SR súd zaviazal J. Čentéšovi uhradiť náklady právneho zastúpenia. „Možno ani ja si dnes plne neuvedomujem význam tohto rozhodnutia pre ústavnú prax a dodržiavanie ľudských práv. Ústavný súd totiž prvý raz v histórii skonštatoval, že štátny orgán – prezident republiky – porušil ľudské práva občana,“ reagoval na rozsudok bezprostredne po jeho vynesení J. Čentéš.

Ochránili deti

Na druhom mieste v hodnotení skončil judikát Krajského súdu v Prešove so spisovou značkou 20Co/126/2012, ktorý bol prelomovým verdiktom v snahách malej skupiny občianskych aktivistov presadzujúcich rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou rómskych detí v školách. Aktivisti sa obrátili na súdy po tom, ako na Základnej škole s materskou školou v Šarišských Michaľanoch vytvorili samostatné rómske triedy na osobitných poschodiach, a to bez ohľadu na to, aké výsledky jednotlivci dosahovali.

Podľa súdu došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, pričom zdôraznil potrebu inklúzie ako systému vzdelania. Okrem toho pripomenul, že nech sú pedagogické postupy akokoľvek náročné, nesmú odradiť školu a obec od inklúzie a pomoci rómskym deťom vytvoriť podmienky rovnocenného štúdia na strednom stupni. Krajský súd svoje rozhodnutie podporil judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúrou Ústavného súdu Českej republiky.

Ako tretie porotcovia vyzdvihli rozhodnutie Najvyššieho súdu pod spisovou značkou 6Cdo 279 2012, ktorý pre „tento čas (pre tentokrát)“ nezrušil a nedoriešil podielové vlastníctvo bývalých manželov s ohľadom na záujmy ich detí. Je významné tým, že s použitím medzinárodných dokumentov o ochrane domova detí dáva prednosť ich právu na domov pred dispozičným právom podielového spoluvlastníka – otca, ktorý sa ho domáhal voči matke.