Jozef Uhrík: Práca si ma našla

Jozef Uhrík Zdroj: Maňo Štrauch

Čo spôsobilo, že ste neuviazli vo vrstve starých štruktúr?

V roku 1987 mi bolo jasné, že výroba ťažkej bojovej techniky stráca perspektívu. Preto sme v našom martinskom konglomeráte ešte v atmosfére tvrdého centralizmu naplánovali konverziu v prospech civilných programov. Za návrh znížiť výrobu húfnic Dana o päťdesiat percent som najprv schytal pokuty.

Pred koncom roku 1988 sme predložili ďalší plán – na úplné zastavenie výroby tankov. Niekomu v Prahe sa iniciatíva pozdávala, preto ma v máji 1989 vymenovali za prvého námestníka federálneho ministra hutníctva, strojárstva a elektrotechniky. Prijal som s podmienkou, že sa najprv znížia obrovské odvody, aby sa ZŤS-ky mohli preorientovať na civilné programy. Keď to federálna vláda akceptovala, na nové miesto som nastúpil 15. novembra 1989. Dva dni pred revolúciou.

Z výrobcu stavebných strojov, traktorov, vysokozdvižných vozíkov a hlavne vojenskej techniky sa Slovensko transformovalo na lídra vo výrobe osobných áut. Kde sa to zlomilo?

V tíme pod vedením federálneho ministra hutníctva, strojárstva a elektrotechniky Slavomíra Stračára sme urobili analýzu. Mala ozrejmiť, čo je to československé strojárstvo. Záver – na osemdesiat percent mobilná technika. Nákladniaky, poľnohospodárske a stavebné stroje, osobné automobily, mobilná špeciálna technika na kolesách aj na pásoch.

Špeciálka musela ísť bokom, je to totiž aj vec dôvery a nám už trhy neverili. Princípy, na ktorých jej výroba stála, vrátane utajovania, boli pošliapané. Osobne som bol presvedčený, že nám už nikto nedá vyrobiť ani debničku na náboje.

Ani civilná strojárska výroba nebola v kondícii.

Bola podkapitalizovaná. Z toho vyplývala nízka úroveň technologických procesov a chýbali aj efektívne odbytové cesty na valutové trhy. Preto sme výrobu automobilov museli preorientovať na spoluprácu so Západom.

Keď sme v júni 1990 návrh posunuli do vlády, Slavomír Stračár zviedol tuhý boj s federálnym ministrom financií Václavom Klausom, ktorý takéto projekty neuznával v presvedčení, že všetko vyrieši trh. Našťastie sme našli podporu podpredsedu českej vlády Františka Vlasáka. S dopracovaným projektom sme potom oslovili západné automobilky.

Je známe, že v máji 1991 pred podpisom zmluvy s koncernom Volkswagen nemecká strana vzniesla podmienku, aby ste bratislavskú automobilku riadili. Vašim budúcim kolegom zaimponovalo, ako ste pri rokovaniach obhajovali záujmy slovenského strojárstva. Ale čo vaše dovtedy nadobudnuté manažérske schopnosti? Museli ste ich pustiť z hlavy?