Krajinu čakajú veľké výzvy zo strany verejných financií aj podnikateľského prostredia. Finančné riaditeľstvo SR svojou činnosťou prekrýva obe oblasti. Jeho prezident Jozef Kiss hovorí o aktuálnych výzvach pri aplikácii daňových a odvodových zmien, ako aj ich vplyvoch na podnikateľské prostredie či o základných odporúčaniach pre firemný sektor. 

Ako finančnú správu ovplyvní konsolidácia verejných financií? 

Konsolidácia má za úlohu zastabilizovať verejné financie. Bolo nevyhnutné prijať určité zákonné zmeny, ktoré by nám v tom mali pomôcť, či už zavedením nových daní, alebo zmenou štruktúry pôvodných daní. Na druhej strane daňové zmeny prinesú určité úľavy napríklad v prospech živnostníkov či menších podnikateľov. Finančná správa sa bude musieť prispôsobiť, tak ako aj podnikatelia, konsolidácii. A to najmä v oblasti procesov, výberu a správy daní a, samozrejme, v spôsobe výkonu kontroly.

Prichádzajú veľké zmeny v zákonoch. Ako sa dotknú výkonu finančnej správy? 

Slovenský daňový systém bol komplikovaný aj pred konsolidačnými zmenami.  Výkon kontroly bude  musieť byť po zmenách ešte efektívnejší. Konsolidačný balík, tak ako aj celý daňový systém, má aj šedé zóny, a preto prijímame opatrenia, aby sme dokázali zastabilizovať výber daní zo starého systému, ale aj sa prispôsobili novému systému, kde budeme eliminovať riziká, ktoré sú s ním spojené. Ale pokiaľ budeme nové zákony správne aplikovať do praxe, tak vyberieme viac peňazí a stabilizujeme verejné financie. 

Máte dostatok personálnych kapacít, aby ste to zvládli? 

Aj v súvislosti s konsolidáciou sme museli prijať opatrenia, kde budeme alokovať kapacity v rámci finančnej správy. Budeme sa musieť pozrieť na to, či ľudia, ktorí dnes robia správu daní, by neboli užitočnejší inde, čo nám ukázali aj kontroly priznávania tržieb a vydávania blokov. Keď sme alokovali viac kapacít do tejto časti, tak začalo priznávanie tržieb stúpať. Druhá vec je, že robíme na konsolidácii dát. To znamená, že chceme zautomatizovať určité procesy na strane výkonu kontroly aj medzinárodnej výmeny informácií medzi členskými krajinami Európskej komisie. Veľký prínos vnímame v digitalizácii a automatizácii procesov výkonu kontroly a spracovania dát. Ako príklad môžem uviesť implementáciu eFaktúry a platbu cez QR kód.

Ako pomôže daňovým príjmom medzinárodná spolupráca? 

Výmena dát sa zameriava na online prostredie a e-commerce, kde nám uniká daní podstatne viac, ako sme očakávali. Pre nás je ukazovateľom efektivity výberu daní napríklad daňová medzera na DPH, ktorá je komunikovaná Európskou komisiou za rok 2021 na úrovni 13,7 percenta a za rok 2022 na úrovni 14,6 percenta. Včasná a efektívna výmena dát nám umožní identifikovať rizikové subjekty nielen na Slovensku, ale aj v rámci EÚ. Tým dokážeme zabezpečiť elimináciu daňových únikov cez rôzne optimalizačné schémy na medzinárodnej úrovni.

Neboli očakávania nižšie? 

Minulé vedenie finančnej správy deklarovalo, že za rok 2022 bude daňová medzera na DPH na úrovni 13,3 percenta. Realita je však vyššia o viac ako percentný bod. To znamená, že medzera medzi nami a tými najlepšími v EÚ, ktorí sú na úrovni 1,8 percenta, je vo finančnom vyjadrení zhruba 1,4 miliardy eur, ktoré nám chýbajú.

Hovorili ste o šedej zóne, vysokých daňových únikoch, ale aj o zvyšovaní výkonu daňovej správy. Čo to znamená pre podnikateľov? 

U nás chýba vzájomné porozumenie medzi štátom a podnikateľským sektorom. Ak sa totiž dane platiť budú, tak nebudú potrebné také tvrdé opatrenia konsolidácie v budúcnosti. Hľadáme peniaze a nevieme ich nájsť. Musíme vybrať viac aj cez vyššie sadzby, čo je veľmi zlé, lebo donekonečna toto robiť nemôžeme. Podnikateľský sektor má svoje limity a tie musia byť v súlade s konsolidačnými opatreniami. Každé opatrenie je na úkor poctivých podnikateľov a obyvateľstva, a preto je nevyhnutné vyrovnať sa s daňovými únikmi tak, aby sme neboli v budúcnosti nútení realizovať nepopulárne opatrenia a nezničili si ekonomiku. 

Ako si ju nezničiť? 

Mali by sme mať okrem stimulov aj vnútorný pocit a presvedčenie, že to pomôže. Väčšina podnikateľov platí dane zodpovedne, ale máme tu skupinu, ktorá to celé kazí a úmyselnými daňovými podvodmi a optimalizáciou škodí poctivým podnikateľom. 

Čím škodí? 

Vidíme to pri priznávaní tržieb. Ten, čo nepriznáva tržby, neplatí dane, aké by mal, a podvádza, má obrovskú výhodu oproti podnikateľovi, ktorý je poctivý. Neodvedenými daňami si vytvára neakceptovateľnú konkurenčnú výhodu napríklad vo svojej cenovej politike a tým likviduje toho poctivého. Preto sa chceme zamerať na daňové úniky, kde vidíme obrovský priestor v dani z príjmu a DPH. Svojím spôsobom tu máme bezbločkové hospodárstvo, nie sú to len reštaurácie a stánky, ale aj rôzne živnostenské oblasti ako údržbári či opravári, murári, ktorí vám prídu domov niečo opraviť, postaviť celý dom, ale nikdy za to nevidíte protihodnotu v bločku alebo vo faktúre. Zvykli sme si na to ako občania tejto krajiny, čo nie je správne.

Čo s tým chcete robiť? 

Dnes na tých nepoctivých doplácame všetci a musíme prijímať tvrdšie opatrenia a tlačí to do kúta tých poctivých. Chceme sa zamerať najmä na prevenciu a orientovať sa na zamedzenie daňových únikov v podobe akčného plánu boja proti nim. Ako poctivý podnikateľ strácam priestor na trhu tým, že mi ho zoberie nepoctivý podnikateľ, lebo ide s nižšími cenami či možno s lepšími službami, do ktorých vie investovať peniaze, ktoré nezaplatil štátu. Ak máme rovnako podnikať, majme rovnaké podmienky. Niekto je šikovnejší, niekto menej šikovný, ale podmienky by mali byť rovnaké. Takže je to o vytvorení vyrovnaného prostredia pre podnikateľský svet cez platenie daní a odvodov. 

Ale pri komplikácii daňového systému to bude čoraz ťažšie. Ako sa s tým dokážete vyrovnať ?

Zákon je daný, a pokiaľ sa nezmení, tak ho musíme všetci rešpektovať bez ohľadu na to, či sa nám páči alebo nie. Môžeme mať výhrady, nemusíme so všetkým súhlasiť, ale musíme sa s tým vyrovnať tak, aby sme zamedzili vytváraniu priestoru pre nepoctivých podnikateľov. Ako príklad uvediem gastrosektor. Keď komunikujem s podnikateľmi v tejto oblasti, tak pre nich bolo lepšie mať 10-percentnú jednotnú sadzbu a nemusieť sa zaoberať tým, či v tomto prípade mám účtovať päť percent či 23 percent. Je tam veľká variabilita, ktorú sme museli ako finančná správa dostať do informačných systémov a registračných pokladníc. Včas sme začali komunikovať aj s výrobcami registračných pokladníc. Začali sme komunikovať s podnikateľmi. Informujeme ich o tom, aká DPH sa má kedy uplatňovať. Dávame konkrétne príklady, aby si to vedeli zhmotniť, lebo keď to dáte do zákona, ešte to neznamená, že sa to bude aplikovať v praxi s porozumením. Čiže ten proces kontroly bude náročnejší a budeme na to potrebovať viac kapacít, a to aj v oblasti komunikácie s našimi klientami.

Nehrozí, že ešte vzrastie daňová medzera?

Je to jedno z rizík. Preto sa dnes bavíme o takých veciach, ako je e-faktúra. To znamená, že tento systém chceme aplikovať do života veľmi rýchlo, aby sme dostali pod kontrolu komunikačné a finančné toky medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi. Druhá oblasť je platba cez QR kód. Ak nepoznáme 50 percent tržieb, tak vieme, že boli v hotovosti. Platba QR kódom by mala umožniť občanovi platiť bezhotovostne, ale nie cez systém platobných kariet, kde sú s tým spojené rôzne poplatky na strane mňa ako kupujúceho, ale hlavne na strane predávajúceho. Bankám a kartových spoločnostiam odvádza predávajúci 0,7 až 1,5 percenta zo sumy, ktorú platíme, čo je dodatočný a nie malý náklad. V neposlednom rade, ako som už spomínal, je to o kvalitných dátach a ich automatizovanom spracovaní a predikovaní najväčších rizík. Dnes disponujeme niekoľkými analytickými nástrojmi, ktoré nám umožňujú napríklad kontrolovať nepriznávanie tržieb na diaľku.

Takže podnikatelia by mohli cez QR kód získať? 

QR kód by mal okrem motivovania ľudí platiť bezhotovostne aj ušetriť podnikateľom náklady na bločky, ktoré musia tlačiť, a náklady na spracovanie hotovosti. Chceme totiž, aby pokladničný blok prešiel v elektronickej podobe do vašej aplikácie v telefóne tak, ako to je bežne v niektorých krajinách v Európe. Podnikateľov tým odbremeníme od nákladov a umožníme cez systém instantných platieb prijímať platby okamžite z účtu na účet. 

Ale to si vyžiada veľké technické zásahy na vašej strane. Dokážete sa s tým popasovať?

Určite áno. Chceme sa však hlavne vyrovnať so systémami, ktorými sme dnes zviazaní a odkázaní na spoluprácu s tými, ktorí ich implementovali. Máme pripravené podklady na výber nových IT systémov, ktoré by mali nahradiť hlavne e-Kasu a kontrolné známky na alkohol alebo tabak. Toto sú dva nosné systémy, v ktorých máme najväčší objem toho, čo sa odvádza do štátneho rozpočtu. Bez ich aktualizácie nedokážeme implementovať nové legislatívne zmeny alebo automatizované procesy, ktoré by uľahčili život podnikateľom aj nám pri výkone kontroly. 

Bude to ľahšie s daňou z finančných transakcií? 

Je to novinka pre všetkých – pre nás aj pre podnikateľov. Budeme si na to zvykať. Významnou mierou do tohto vstupujú banky, lebo banky budú výbercom transakčnej dane – budú ju účtovať na strane podnikateľa a budú to odvádzať do štátu tak, ako to je dnes pri dani z úrokov. Takže s bankami musíme intenzívne komunikovať. Každý podnikateľský subjekt má povinnosť mať transakčný účet a na ňom budú konsolidované informácie o tom, čo všetko platil v rámci podnikateľských aktivít. No už dnes sa hľadajú  alternatívy, ako to obísť. Samozrejme, jedna z tých možností je, že sa platby budú realizovať hotovosťou, čo môže mať vplyv napríklad na výšku daňovej medzery. 

Máte riešenie, ako tomu zamedziť? 

Analytiku máme nastavenú tak, že tieto veci budeme môcť kontrolovať. Budeme porovnávať minulosť podnikateľského subjektu s tým, ako sa správa dnes po zavedení transakčnej dane, a budeme vedieť vyhodnotiť, kde sa stratila dajme tomu polovica jeho podnikania. Aj touto cestou by som preto chcel apelovať, aby snahy obísť transakčnú daň nevytvárali zbytočné problémy pre samotného podnikateľa. 

Máte nejaké indície, ako sa ich firmy môžu snažiť obísť? 

Napríklad si vyvedú všetky mzdy jednou sumou do svojej spriaznenej firmy v Nemecku alebo v Česku a odtiaľ sa tie mzdy budú účtovať zamestnancom. Alebo si otvárajú účty v rôznych bankách v Litve a podobne. Podnikateľ, ktorý bude využívať rôzne alternatívy obchádzania transakčnej dane a nebude využívať transakčný účet v banke v súlade so svojím podnikaním a zákonom, bude musieť podať daňové priznanie, a keď nám ho podá, budeme môcť medzi jednotlivými ukazovateľmi dohľadať, že výška dane nezodpovedá tomu, čo v rámci podnikania použil. A vieme to porovnať aj s podobnými firmami. Keď vykonáme daňovú kontrolu, zistíme, že tie peňažné prostriedky sa naozaj previedli do zahraničia, a budem spochybňovať kontrolnou činnosťou výšku dane, ktorú ten subjekt zaplatil.

Takže im to nemusí pomôcť? 

Zbytočne si podnikateľ vyrobí problém, a ak tam potom bude dorubenie dane, ovplyvní to jeho cash flow. Samozrejme, s daňovým úradom bude mať rôzne konania. Je to vec, ktorá je uzákonená a všetci ju musíme rešpektovať. Čím menej takýchto kľučiek budeme hľadať, tým na transakčnej dani vyberieme viac a nebudeme musieť zase zvyšovať či zavádzať nové dane.

Ako vnímate pravdepodobnú snahu o optimalizáciu dane z príjmu? 

To sa nám deje už dnes, keďže na daň z príjmu máme limit 50-tisíc eur. Stretávame sa s tým, že jedna spoločnosť sa nám rozbila na desať malých spoločností. Je to hlavne v realitnom biznise, kde v každom meste máme zástupcu spoločnosti. Je to samostatná eseročka a jej daňová povinnosť je nízka alebo žiadna. V našej analytike však máme predikčné modely a vidíme konečných užívateľov výhod. Máme tam konateľov, štatutárov, čiže cez nich sa dokážeme dopátrať k tomu, že dochádza k úmyselnému rozdeleniu príjmu. Vieme to potom konsolidovať a budeme vychádzať z tej konsolidovanej hodnoty, ktorú tá daná spoločnosť mala, má alebo by mala mať. Nemá pre nás úplne logiku, že je desať firiem, ktoré sa venujú tomu istému a v konečnom dôsledku sa to konsoliduje na úrovni konečného užívateľa výhod. Čiže toto dokážeme odsledovať.

Takže za vašou prácou budú stáť čoraz lepšie analytické modely? 

Určite áno. Netvrdím, že to je stopercentné, lebo tým pádom by daňová medzera bola nula. Ale naozaj máme veľmi silné nástroje, či už na úrovni národnej, alebo na európskej. Zároveň dochádza k medzinárodnej výmene dát, kde sa budú konsolidovať informácie, a to nielen za daňovú časť, ale colnú časť. Je snaha vytvoriť jednotnú colnú úniu a mať jednotný colný systém, ktorý znemožní neplatenie cla, podhodnocovanie hodnoty tovarov a neodvedenie DPH pri dovoze.

Stávajú sa takéto prípady? 

Deje sa to hlavne v oblasti dovozu a vývozu áut. Keď to zjednoduším, tak to znamená, že pri dovoze áut vidíme, že auto prišlo do Maďarska. Tam sa uplatnil odpočet DPH, potom sa dostane na Slovensko a tu sa uplatní odpočet DPH a potom ide do Česka. Tam sa uplatní odpočet DPH a auto v mnohotisícovej hodnote sa tu pre podnikateľa javí ako auto, ktoré si kúpil za zlomkovú hodnotu pôvodnej ceny a ešte si ho dokáže prefinancovať cez lízing, čo mu v účtovníctve vytvára ďalšiu nákladovú položku na optimalizáciu dane zo zisku.

V akých oblastiach bude narastať spolupráca v rámci EÚ? 

Hlavne v e-commerce. Pri dovoze komodít z tretích krajín vidíme, že nám uniká určitý objem cla a dane, ktorá by mala zostať na Slovensku. V tejto oblasti budeme aplikovať jednotnú legislatívu EÚ a limit pri dovoze z pohľadu preclenia bude nula eur. To znamená, že každá jedna zásielka, ktorá príde na Slovensko, sa bude musieť precliť a zdaniť. 

Potom tu máme oblasť online priestoru, ktorý je využívaný na rôzne propagácie. Máme tu veľa pseudopodnikateľov, ktorí majú obrovské príjmy, často v miliónoch eur z takejto činnosti, a pri daňovej kontrole povedia, že tie príjmy nemajú alebo majú z inej krajiny ako zo Slovenska. Medzinárodná spolupráca je v tomto veľmi efektívna. 

Jozef Kiss
Takmer dvadsať rokov pôsobil v riadiacich pozíciách najväčších bankových domov na Slovensku. V rokoch 2006 až 2011 zastával manažérske posty v Slovenskej sporiteľni. V období rokov 2012 až 2021 pôsobil v Slovenskej pošte, kde bol aj členom predstavenstva a súčasne pôsobil v skupine Poštovej banky, kde bol členom predstavenstva v Poštovej poisťovni. Od roku 2021 pôsobil ako generálny riaditeľ PPA. V roku 2023 sa stal prezidentom Finančného riaditeľstva SR. Vyštudoval verejnú politiku a verejnú správu, titul Master of Arts získal na Madison International Institute & Business School v USA. Medzinárodný certifikát v oblasti bankového manažmentu získal na Inštitúte bankového vzdelávania NBS.