Od biznisu si najlepšie oddýchnem s rodinou. No popri nej sa dobíjam pri športovaní, pre mňa je šport ako droga a keby som nešportoval, nezvládam ani prácu.
Riadim sa, a to vo všetkom, tým, že naplno treba využiť každý jeden deň. Pred televíziou čas netrávim, maximálne si prečítam knihu z oblasti financií alebo medicíny. Raz do týždňa hrám tenis, dvakrát idem na hokej. Na štadión vyrazím, hneď ako deti večer zaspia.
No najviac teraz behám – štyrikrát do týždňa. Polmaratóny som už nejaké prebehol, ale teraz sa chystám, že zvládnem celý maratón. A v dobrom čase. Na štart svojho prvého maratónu som sa síce postavil už vlani, ale na 19. kilometri som si natiahol členok a potom som dobehol len po 33. kilometer. Ďalej sa už nedalo. Bol som z toho dosť naštvaný, pretože som naň poctivo trénoval päť mesiacov a rozbehnuté som to mal na, pre mňa krásny čas, 3:30.
Jozef Janov: Na návšteve zápasov v NHL som sa stretol aj s hviezdou San Jose Sharks Joem Thorntonom (vľavo) Zdroj: archív Jozefa Janova
Teraz som prípravu zintenzívnil. Behám o 30 percent viac ako vlani. Dokonca som dostal ako darček kurz prebehnutia maratónu pod štyri hodiny. Mesačne behám 180 kilometrov. Je to dosť, ale behám, keď sa len dá. Ráno zanesiem deti do škôlky a odtiaľ už do práce bežím. Síce na mňa niektorí rodičia pozerajú divne, keď tam stepujem v elasťákoch, ale tréningový plán sa musí plniť. Ráno bežím 12 až 15 kilometrov. Po sprche prvé pracovné stretnutie stíham už o desiatej. Inokedy behám namiesto obeda a cez víkendy mávam vyše dvojhodinové behy. Dúfam, že v máji zvládnem ten maratón a vrátim sa späť už len k hodinovým behom. A začne sa mi tenisové obdobie.
Najviac ma však baví hokej. Pri kolektívnom športe zo seba človek dostane viac adrenalínu. Na ľad v Prahe chodím aj s bývalými extraligistami. Tam patrím medzi slabších. V druhej partii, kde hrajú väčšinou amatéri, si dovolím viac. Hokej aj sledujem, v KHL fandím Slovanu, a keď som v Bratislave, chodím na ich zápasy. Za zápasmi v NHL letím do Ameriky raz ročne. Naposledy som bol v Toronte na jesennom Svetovom pohári a teraz na jar ideme do Chicaga. S jedným kamarátom, čo pozná Mariána Hossu, a tak sa stretneme aj s ním. Keď sa tam dostávam bližšie k nejakým hráčom, až tam vidím, aký je vrcholový šport drina.
Výsledky z NHL však sledujem každé ráno, lebo aj stávkujem. No malé sumy, najviac dva zápasy na tiket a na mužstvá, ktoré poznám. Minulý rok mi však veľmi nevyšiel, takže teraz mám so stávkami pauzu.
Hokej som začal hrať už ako dieťa doma v Poprade. V mládežníckom tíme som to dotiahol len na tretiu päťku, a tak ma rodičia radšej dali do matematickej triedy. Asi aj urobili dobre...
V biznise som spokojný. Mám prácu, ktorá ma baví, a robím, čo ma napĺňa. Nerozumiem ľuďom, ktorí sú v práci nešťastní, ale neurobia nič pre zmenu. Každý šikovný človek si môže vyberať, kde a čo chce robiť. Ja sa najradšej bavím s manažérmi našich firiem, ako ich posúvať dopredu. Osobitne rád to preberám s lekármi našich kliník. Medicína je fascinujúci odbor. Aj mojim deťom budem radiť, aby išli skôr na medicínu ako na ekonómiu. No deti vediem aj k športu, veď šport sa pekne dopĺňa s biznisom.
Keď bežím, v hlave si skladám najnovšiu prezentáciu a doma to už len nahodím do počítača. Behá so mnou aj náš právnik, tak prečo pri tom neprebrať aj naše firemné veci. Tenis zasa hrám s bankármi a lekármi. Mne sa celkovo dobre robí biznis s ľuďmi, ktorí športujú. Sú tímovejší, súťaživí a idú vždy na výkon a po jasných cieľoch. Žiadne dlhé reči a jasné výsledky – to mám rád. Do našej kancelárie sme si kúpili pingpongový stôl a robíme si firemné turnaje. Aj to stmeľuje tím.
Nemyslím si, že človek je najproduktívnejší, keď stále len pracuje. Na chvíľu sa treba vedieť aj zastaviť a popremýšľať, či je zvolený smer správny. Podobne ako hokejista nelieta po ľade 60 minút. Ide si aj oddýchnuť na striedačku, aby bol platnejší v ďalšom striedaní. Dobré riešenie, ako nevyhorieť, núka majiteľ Jablotronu Dalibor Dědek. Je v práci štyri dni v týždni. V stredu je mimo, vtedy rozmýšľa o stratégii a čistí si hlavu. Ja si zatiaľ jeden voľný deň dovoliť nemôžem, no tých šesť-sedem hodín behu mi to vynahrádza.
Zaznamenal Ivan Haluza
