Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso minulý týždeň predniesol európskemu parlamentu svoju predstavu cesty k stabilite a rastu. Pôvodne to mal zabezpečiť pakt členov Európskej menovej únie, na jeho dodržiavanie však počas svojho úradovania J. M. Barroso nijako netlačil, a tak musí teraz hľadať novú cestu z krízy. Jej päť bodov je zameraných najmä na upokojenie situácie v Grécku, posilnenie ochranných finančných mechanizmov, rekapitalizáciu problémových bánk v EÚ, stabilitu a rast členských krajín a vybudovanie spoločného hospodárskeho riadenia. Na potrebu rozhodných krokov upozornili aj predstavitelia krajín G20, tí by chceli vidieť konkrétne riešenia dlhovej krízy v eurozóne ešte pred samitom EÚ koncom tohto týždňa.
J. M. Barroso tlačí najmä na zvýšenie prostriedkov na riešenie krízy. Ide o rozšírený euroval 2 (EFSF) a čo najrýchlejšie zavedenie dane z finančných transakcií v celej EÚ. Čo najskôr treba podľa neho upraviť pravidlá pre ratingové agentúry a finančné trhy – hlavne zaviesť nové kritériá kapitálovej primeranosti bánk. Ratingové agentúry sú podľa komisie spoluzodpovedné za finančnú i dlhovú krízu. Nedávne záťažové testy bánk, ktoré brali do úvahy aj default Grécka a ďalších krajín – ukázali, že veľkým bankovým skupinám chýba na dotvorenie dostatočného kapitálového vankúša približne 200 miliárd eur. Časť prostriedkov na rekapitalizáciu bánk by mohla byť hradená z EFSF, ten by podľa J. M. Barrosa mohol slúžiť aj na skupovanie problémových štátnych dlhopisov na trhu. Európska komisia však súčasne žiada čo najskoršie prijatie nových bazilejských pravidiel, ktoré nároky na kapitálovú vybavenosť bánk ešte zvýšia.
José Barroso vyzýva krajiny a finančné inštitúcie na zodpovedné správanie.
Posledný bod plánu – spoločné hospodárske riadenie – má za úlohu predovšetkým dôsledne sledovať dodržiavanie rozpočtových cieľov členských krajín. Nejde však o žiadnu novotu. Aj platný Pakt stability a rastu obsahoval možnosti postihu, ak krajina porušila trojpercentný strop deficitu verejných financií či objem dlhu. V dobrých predkrízových rokoch komisia nedodržiavanie nijako nepostihovala, v zlých časoch zas nechcela zhoršovať situáciu problémových krajín. Krajiny eurozóny teda ešte len čaká precedens pokuty za nedodržanie rozpočtových pravidiel. Podľa jeho výsledku sa ukáže, aké silné spoločné riadenie v skutočnosti bude.
