Jeden krok vpred a ďalší vzad. Tak sa štát správa k biznisu

Nová vláda prebrala po voľbách 2016 ambiciózny cieľ – dostať Slovensko do prvej pätnástky rebríčka Svetovej banky Doing Business, ktorý odráža kvalitu podnikateľského prostredia v drvivej väčšine štátov sveta. Tento zámer sa nachádzal v plánoch ministerstva financií – v národnom programe reforiem. Keď po voľbách nastupovala nová vládna koalícia, Slovensko bolo na 29. mieste.

Na jar 2019 však cieľ z dokumentu zmizol. Ministerstvo tvrdilo, že dôvodom sú časté zmeny metodiky rebríčka, ktoré neumožňujú konzistentné porovnávanie krajín. Iné možné vysvetlenie ponúka samotný rebríček: Slovensko sa v ňom prepadlo až na 42. miesto za Azerbajdžanom či Thajskom.

Samotná hodnota indexu pre Slovensko stúpla. Problém však je, že menej než v iných krajinách. A to napriek tomu, že ministerstvo hospodárstva pripravilo tri antibyrokratické balíčky a vláda deklarovala, ako veľmi jej záleží na vytváraní dobrých podmienok na podnikanie.

Aj keď budeme brať výsledky porovnávania podnikateľského prostredia s nadhľadom, Slovensko by sa mohlo poučiť z príkladu Litvy. Litva bola v rebríčku za rok 2016 na 20. mieste. Aj jej vláda si stanovila cieľ dostať sa do prvej pätnástky. Tento rok je na 14. mieste. Za dobrým výsledkom sú systémové reformy a potrebné zmeny zákonov.

Balíčky nestačia

Na Slovensku by ste systém pri budovaní podnikateľského prostredia hľadali márne. Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislava Machunku sa podmienky na biznis u nás zhoršili. „Je to zarážajúce, keďže na rozdiel od minulej jednofarebnej vlády sú v tejto koalícii dve strany, ktoré po voľbách jasne deklarovali, že majú snahu zlepšovať podnikateľské prostredie,“ komentoval prístup vlády.

Predstavitelia vládnej koalície si podľa R. Machunku zvykli využívať štátne