ÁNO

Marek Krajčí,
minister zdravotníctva SR

Počúvame, že nie je fér, aby sa kapitálová pomoc pre VšZP uskutočnila z daní všetkých ľudí, teda aj poistencov Dôvery a Unionu. Položme si však potom aj takúto otázku: Je správne, aby sa občania Slovenska, teda aj poistenci VšZP, zo svojich daní roky skladali na dividendy akcionárov súkromných zdravotných poisťovní? To sa totiž v uplynulých rokoch dialo s požehnaním predchádzajúcich vlád. Tie ich vždy koncom roka dofinancovávali z našich daní cez platbu za poistencov štátu a vďaka tomu si potom akcionári súkromných poisťovní mohli dopriať svoje štedré dividendy. Teraz sa karta obrátila a ministerstvo financií ich žiada, aby sa postavili k svojim poisťovniam a klientom zodpovedne a časť svojich ziskov vrátili do systému verejného zdravotného poistenia a tak v koronakríze kapitálovo podporili svoje poisťovne.

Nepokladáme za správne, a nie je to ani v súlade s Ústavou SR, aby sa všetci občania formou daní skladali na riešenie horšej finančnej situácie súkromných vlastníkov zdravotných poisťovní. Tí v minulosti profitovali z vlastníctva svojich spoločností a prípadné pokusy o aspoň čiastočné nasmerovanie zisku do sektora zdravotníctva napádali na Ústavnom súde s poukazom na nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. Slovenská republika dodnes čelí žalobám od oboch súkromných poisťovní. Pokladáme za správne, aby sa vlastník zdravotnej poisťovne, rovnako ako ministerstvo zdravotníctva ako vlastník akcií VšZP, postaral aj v krízových časoch o zachovanie a zveľadenie vlastnenej spoločnosti.

Veľa sa hovorí o neefektivite štátnej poisťovne, že je to čierna diera, kde sa len kradne, a my sa potom na ňu musíme skladať. Áno, aj podľa môjho názoru bolo tunelovať VšZP obojstranne prospešné. Lebo keď krvácala štátna poisťovňa, súkromné si mädlili ruky. Vedeli, že príde dofinancovanie, z ktorého im pomerným kľúčom kvapnú ďalšie milióny.

Text Marka Krajčího bol krátený.

NIE

Martin Vlachynský,
analytik INESS

Diskusia o zvýšení kapitálu VšZP sa úctyhodne rozkošatila všetkými smermi. Najviac ma zaujal moment, keď sa začalo hovoriť o jej efektívnosti. Zdá sa totiž, že ani premiér, ani minister zdravotníctva nerozumejú (alebo nechcú rozumieť), čo je hlavnou úlohou zdravotnej poisťovne v slovenskom systéme. Ako argument zaznelo, že VšZP dáva viac na jedného poistenca, dáva viac na lieky alebo že nedostáva rovnaký podiel platieb, aký by jej prislúchal podľa podielu na nakúpenej zdravotnej starostlivosti. Ale veď to je predsa definícia neefektívnosti! Úlohou zdravotnej poisťovne nie je platiť čo najviac, každému poskytovateľovi, koľko si povie a za čo si povie. Jej úloha je nakupovať zdravotnú starostlivosť čo najvýhodnejšie a tak v slovenskom zdravotníctve udržiavať rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. Zdravotná poisťovňa má nakupovať toľko zdravotnej starostlivosti, aby bol splnený zákon (minimálna sieť, kategorizované lieky) a zároveň jej poistenec neutiekol ku konkurencii. Musí za to zaplatiť takú sumu, aby ju poskytovatelia neodmietli, ale aby ani nezbankrotovala. Najefektívnejšia poisťovňa je tá, ktorá má spokojných poistencov, dostatok poskytovateľov a najzdravšie financie. Ktorá poisťovňa to teda je? Presne nevieme, lebo nemáme definovaný nárok, nemáme oficiálne čakacie lehoty, nemáme žiadne oficiálne ukazovatele kvality. Ale máme silný ukazovateľ – presuny poistencov. A tie hovoria dosť jasne. Poistencovi je jedno, koľko ktorá poisťovňa míňa v prepočte na poistenca, pretože to môžu byť peniaze masérovi či tetke, ktoré ho nijako neovplyvnia. Som plne za to, aby bol čo najpresnejšie definovaný nárok, aby boli zverejňované spoločné ukazovatele kvality alebo čakacie lehoty. Lenže nie je náhoda, že nič také na oficiálnych miestach za 15 rokov nevzniklo. Namiesto otázky jednej štátnej poisťovne by potom možno viac rezonovala otázka, načo vlastne štátna poisťovňa existuje.

Činnosť INESS podporila aj poisťovňa Dôvera.