V rozhovore sa dočítate:
  • Ako vníma nový projekt váženia spisov
  • Či existujú regionálne rozdiely v rovnakej práci súdov
  • K čomu majú slúžiť zozbieranú údaje o práci sudcov

Zber dát ako podklad pre reformu súdnej mapy či rozšírenie kritérií pri hodnotení súdov a sudcov. Tak vníma projekt váženia spisov z dielne ministerstva spravodlivosti zakladeteľka iniciatívy Za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková. V rozhovore pre TREND konštatuje, že z doterajších súdnych štatistík sa nedá zistiť, s akými náročnými vecami sudcovia pracujú. V niektorých sporoch je práca súdov porovnateľná, v iných špecifická.

Ako sa pozeráte na návrh posudzovať jednotlivé prípady podľa náročnosti?

Od vzniku slovenského súdnictva sú hlavným kritériom hodnotenia výkonnosti súdov štatistické údaje o počte vybavených vecí, teda priemerne koľko vecí vybavili sudcovia na konkrétnom súde za určité obdobie. Pri takomto hodnotení sa úplne opomína náročnosť vecí, ktoré sudcovia rozhodli, aj kvalita ich súdnych rozhodnutí. Vo viacerých štátoch EÚ dlhodobo funguje komplexný systém hodnotenia práce sudcov. Na základe odporúčaní Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ) naše ministerstvo spustilo zber dát na meranie pracovnej zaťaženosti sudcov. Jednoducho, sudcovia zaznamenávajú údaje o časovej náročnosti jednotlivých úkonov, ktoré musia urobiť v pridelených veciach až do ich rozhodnutia. Na základe týchto údajov bude možné určiť, priemerne koľko času sudca potrebuje, kým rozhodne v porovnateľných prípadoch.

Podľa vás neexistujú dostatočné nástroje na meranie efektivity jednotlivých súdov?

Doterajšie súdne štatistiky vychádzajú v zásade z údajov, koľko je sudcov na konkrétnom súde, koľko majú v konkrétnych súdnych agendách nevybavených vecí z predchádzajúceho obdobia, koľko nových vecí im prišlo a koľko vecí rozhodli. Ide o čiastkové dáta, z ktorých nezistíte, s akými náročnými vecami pracovali. Na jednej úrovni sa vyhodnocujú jednoduché veci a iné, ktoré sú skutkovo aj právne náročnejšie a vyžadujú si podstatne viac času na prípravu a rozhodnutie. Ide pritom o diametrálne odlišné výsledky.

Je možné porovnávať prípady z regionálneho pohľadu? Je prípad rovnaký v Trebišove a v Bratislave?

V hlavnom meste súdy rozhodujú prípady, ktoré súvisia s výkonom najvyšších orgánov verejnej moci, ale aj veľkých priemyselných podnikov. V iných krajoch môžu hlavnú agendu súdov tvoriť spory súvisiace s poľnohospodárstvom či so životným prostredím. Všetky súdy však rozhodujú rôzne spory medzi občanmi, pracovné a rodinné, teda súvisiace s bežným životom. Znamená to, že v niektorých sporoch je práca súdov porovnateľná a v iných špecifická.

Nenarazí však toto opatrenie na systém náhodného prideľovania spisov?

V súvislosti s vážením súdnych spisov nemá systém náhodného prideľovania zásadný význam. Cieľom je totiž zistenie, priemerne koľko času potrebujú sudcovia na rozhodnutie v porovnateľných veciach, napríklad v konaniach o rozvode. Takéto spory sa riešia všade a na základe zberu dát bude zrejmé, že priemerný čas potrebný na rozhodnutie je napríklad osem mesiacov. To bude časový rámec pre všetkých sudcov, a keď ho nedodržia, vyhodnotí sa, že majú reštančné veci. Systém náhodného prideľovania rozhoduje, ktoré prípady z celkového balíka nových vecí v súdnej agende pripadnú konkrétnym sudcom. Ak má niektorý zo sudcov viac náročných vecí ako jeho kolegovia, malo by vedenie súdu zasiahnuť a prerozdeliť záťaž rovnomerne.

Nie je posudzovanie efektivity súdov skôr úlohou reformy súdnej mapy?

Súdna mapa do veľkej miery určuje, či je vytvorený optimálny počet súdov. Či máme pridelených dostatok sudcov, aby mohli rozhodovať pridelené veci bez zbytočných prieťahov, a či sú súdy dostatočne veľké na to, aby sa mohli sudcovia špecializovať. Ak nie sú tieto kritériá naplnené, treba reformovať súdnu mapu. Vláda má ambíciu zásadným spsôsobom zmeniť tento sytém.

Dajú sa podľa vás realizovať opatrenia súbežne popri reforme súdnej mapy?

K zmene súdnej mapy by sa malo pristúpiť, až potom, keď sa ukončí pilotný projekt zberu dát na meranie časovej náročnosti práce sudcov v pridelených veciach, a následne sa stanovia časové rámce na rozhodovanie sudcov v konkrétnych súdnych agendách.

Katarína Javorčíková
Vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola krajskou prokurátorkou v hlavnom meste a tiež sudkyňou Krajského súdu v Bratislave. Je zakladateľkou iniciatívy Za otvorenú justíciu. Momentálne pôsobí v Súdnej rade SR, kam ju nominovala vláda.