Jasná: slovenský pokus o alpské stredisko

Prvá etapa, budovanie lyžiarskej infraštruktúry, je takmer ukončená. Teraz je na rade druhá, ktorá má Jasnú definitívne zaradiť medzi top strediská kontinentu. Prichádza obdobie, ktorého výsledkom má byť dobudovanie chýbajúcich ubytovacích kapacít a doplnkových služieb. A v stredisku sa s novými projektmi roztrhlo vrece. Jasnú čaká developerský boom.

Smelé ambície

Písal sa november 1993 a v Nízkych Tatrách vtedy husto snežilo. Marka Blitshteyna so spoločníkom to napriek tomu neodradilo od toho, aby si šli pozrieť lyžiarske stredisko v Demänovskej Doline. Rus podnikajúci v cestovnom ruchu hľadal nové destinácie, kam by mohol voziť krajanov.

„Na ceste bolo neodhrnutých 15 až 20 centimetrov snehu. Každú chvíľu som musel vyskakovať z auta a podkladať kamene pod kolesá, aby sa s nami nešmýkalo,“ smeje sa dnes už majiteľ hotela Družba v Demänovskej Doline. „Nakoniec sme prišli na miesto, kam sa nedalo dostať autom. Bolo tam pár hotelov, inak nič. To miesto ma však očarilo,“ spomína M. Blitshteyn.

V ďalších rokoch na Slovensko doviezol okolo dvestotisíc po rusky hovoriacich turistov. A určite by sa nedalo tvrdiť, že ich sem lákala kvalita či široká ponuka služieb. Tatranské strediská ťažili najmä z prírodných podmienok a akceptovateľných cien.

Lyžiarske stredisko v Jasnej Zdroj: J&T Real Estate

Čo však stačilo v 90. rokoch, bolo už na začiatku nového milénia málo. Najmä keď sa majitelia či nájomcovia lyžiarskych stredísk vyhýbali väčším investíciám. Jasná v tomto za priemerom nezaostávala. V najväčšom lyžiarskom stredisku sa vystriedali ľudia blízki Alexandrovi Rezešovi či bratia Diničovci, ktorí patrili do bratislavského podsvetia.

Prvý zlom nastal v roku 2002, keď do strediska vstupuje nebankovka 1. garantovaná. Kupuje 76 percent akcií od Slovenskej poisťovne, ktorá sa po príchode Allianzu chcela zbaviť problémových aktív. Vyberať kupca strediska veľmi nemohla, keďže 1. garantovaná mala zabezpečené mandátne služby s miestnymi urbármi.

„Pochádzam z tohto regiónu a snažili sme sa pomôcť urbárnikom k vyšším cenám. Zároveň sme využili časti v zmluve, podľa ktorých poisťovňa nemohla prenajať pozemky tretej osobe bez súhlasu ich majiteľov. Zmluvy sme im vypovedali. Nezaobišlo sa to bez vyhrážok niektorých skupín, ktoré si svahy prenajímali,“ vysvetľoval začiatkom roka 2004 pre TREND predseda predstavenstva Jasná Nízke Tatry Andrej Kollár.

Čo stačilo v 90. rokoch, bolo už na začiatku nového milénia málo

Nový majiteľ už vtedy hovoril o veľkolepých plánoch.