V posledných rokoch sa veľa hovorí o zásadných zmenách, ktoré zasiahnu právnický sektor. Počínajúc „robotizáciou“ tvorby produktov a končiac úvahami o deregulácii profesie. Bez ohľadu na skutočnosť, že rozsah revolučných zmien vo výkone povolania zasiahne rôzne geografické oblasti sveta rozlične, dosiahnu aj nás. Je predčasné pomenovať obsah a rozsah spomenutých trendov, hoci istá predikcia smerovania je už evidentná.
Treba priznať, že diverzifikácia trhu, daná rôznymi úrovňami viac či menej sofistikovanej komerčnej aktivity trhových subjektov, sama generuje diverzitu na úrovni poskytovateľov právnych služieb. Inak povedané, trh reprezentovaný odberateľmi právnych služieb sám selektujeP rôzne úrovne poskytovateľov právnych služieb. To, ako bude vyzerať dobe zodpovedajúca podoba právnych služieb, určia požiadavky ich odberateľov. Ak istý segment trhu bude indikovať potrebu vysoko špecifickej či vecne komplexnej právnej služby na úkor viac-menej rutinnej práce, príde nutne k modifikácii produktového portfólia u poskytovateľov služieb. Inovácie, ktoré priebežne vstupujú do zefektívnenia komerčných aktivít, sa stanú základnou výzvou pre trh právnych služieb, spočívajúcou v adaptácii odborných postupov smerom k povahe produktu, jeho ekonomickej efektívnosti, a najmä k potrebe vyššej hodnoty za peniaze. Rozpoznať závislosť optimálnych parametrov právnej služby od potrieb trhu je dôležitou výzvou, ako filozoficky konštelovať moderné regulačné mechanizmy v profesii. Spoločným menovateľom očakávaných dôsledkov súčasných trendov je vyššia efektivita, produktivita a funkčná konkurencia.
Sociálny networking je vnímaný ako funkčný nástroj na zlepšenie prostredia v celom rade oblastí, od manažovania kariéry právnikov až po lepšiu interakciu s klientmi. Sociálne médiá pomáhajú posilniť marketingové aktivity svojou schopnosťou zasahovať širokú audienciu. V posledných rokoch, najmä v jurisdikciách s veľkou hospodárskou dynamikou, sa často spomína trend outsourcingu ako odpoveď na požiadavky odberateľov právnych služieb spočívajúcich v minimalizácii nákladov a zvýšení flexibility spolu s opätovným trendom posilňovania kapacít „in-house“ právnej služby. Keďže podstata outsourcingu je v prenesení časti rutinných právnických činností z rúk profesionálov do rúk „kvázi“ neprofesionálov (paralegálnych kapacít), je nutné mu venovať zvýšenú pozornosť a v záujme nastavenia systémových opatrení ochraňujúcich odberateľov právnych služieb si náležite poradiť najmä s otázkou, či vôbec ide o tradičnú advokátsku službu.
Ďalší, čoraz evidentnejší rozmer, ktorý podporuje chápanie rozdielov v rôznych segmentoch poskytovania právnych služieb, súvisí so zvyšujúcimi sa nárokmi na schopnosť dodať integrovanú právnu službu, ktorá kompetentne implikuje aj neprávne, ale hospodárskemu sektoru vlastné atribúty. Táto dimenzia kladie vyššie nároky na odbornosť v právnickej profesii nielen smerom k aplikácii práva, ale najmä v širšom kontexte poznatkov relevantných pre fungovanie toho-ktorého ekonomického sektora. V poslednom čase intenzívne traktované diskusie na tému silne rastúceho vplyvu organizačných článkov poskytujúcich tradičné právne služby v rámci štruktúr poradenských firiem Veľkej štvorky odhaľujú nielen konkurenčnú výhodu tohto typu poskytovateľov, spočívajúcu v syntetických akvizičných schopnostiach, ale tiež náskok vďaka benefitu dodania integrovanej či komplexnej právnej služby, vyznačujúcej sa zohľadnením aj iných ako čisto právnych aspektov, reflektujúc finančný, organizačný a informačný rozmer poradenstva, ktoré tieto štruktúry štandardne poskytujú. Nárast „vplyvu“ tohto druhu poskytovateľov na trhu právnych služieb je dôkazom, že spomenutá integrovaná konštelácia odráža reálnu potrebu odberateľov. Preto môže byť na mieste prehodnotiť regulačný rámec platný vo väčšine jurisdikcií, ktorý stanovuje tejto tendencii nie veľmi imponujúce limity, zabraňujúce osobám s inou poradenskou profesiou zúčastňovať sa na podnikaní firiem poskytujúcich právne služby.
Eskaláciu prežíva aj doterajšia úroveň nárokov na dodržiavanie zásad férovej súťaže a etických princípov. Podobne ani tu nejde o procesy, ktoré by boli izolované od nárokov na podnikateľskú sféru všeobecne. Posilňovanie nárokov na rešpekt k hodnotám etického správania profesie a aktívna účasť na prevencii a likvidácii nekalých praktík je kľúčovou výzvou doby a mala by byť hlavným mementom dynamiky profesie do budúcnosti. Som presvedčený, že posilňovanie zodpovednosti advokátskeho stavu za účasť v nastoľovaní sociálne aprobovaných pravidiel v podnikaní je jedna z najpodstatnejších strategických funkcionalít, ktoré prináležia regulátorom trhu. Mala by sa stať aj prirodzeným trhovým diferenciátorom nazerania na kvality poskytovateľov zo strany neprofesijného okolia.
