Rodinné firmy sú dlhodobo jedným zo základných pilierov slovenskej ekonomiky. Ako sa im bude tento rok dariť a ako ich ovplyvnia mnohé zmeny? O tom sme hovorili s prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska Jánom Solíkom.
Vlani zamávala nielen s rodinnými firmami inflácia či dôsledky energetickej krízy. Ako to menilo podnikateľské plány?
Súčasné podnikateľské prostredie je poznačené výrazne väčšou mierou neistoty ako v minulosti. Sú tu externé faktory, ktoré z veľkej časti nedokážu ovplyvniť samotné rodinné firmy, ale ani Slovensko. Ale potom sú aj také, ktoré súvisia s podnikateľským prostredím a politici ich majú v rukách. Namiesto toho, aby štát uľahčil podnikanie nielen rodinným firmám, prichádzajú ďalšie faktory zvyšujúce neistotu, pretože pravidlá nie sú stabilné a zmeny sa dejú bez diskusie „z večera do rána“.
S každou ďalšou vládou sa podnikateľské prostredie zhoršuje a odborný dialóg čoraz viac absentuje. Výraznými príkladmi boli oba konsolidačné balíčky. A to, že sa chýbajúcu diskusiu snaží na poslednú chvíľu suplovať finančná správa, je síce pozitívne, ale zďaleka nie dostatočné.
Pred dvoma rokmi tu bola snaha o registrovanie rodinných podnikov. Do tejto registrácie sa však nepridal ani jeden rodinný podnik na Slovensku. Aké kroky by mohol štát robiť, aby sa skutočne zlepšilo prostredie na podnikanie rodinných firiem?
Rodinné firmy potrebujú v zásade to čo akákoľvek iná firma. Predvídateľné podmienky, kvalifikovanú pracovnú silu či jednoduché pravidlá, ktoré budú vymáhateľné.
A čo špecifiká?
Tie sa týkajú najmä generačnej výmeny. Legislatíva, ktorú na Slovensku máme, na tieto situácie jednoducho v čase, keď sa tvorila, nepamätala. Očakávali by sme, že prekážky, ktoré obsahuje, budú už dávno vyriešené.
V Česku sa to podarilo pred viac ako desiatimi rokmi. Potrebné zmeny roky požaduje nielen väčšina podnikateľských organizácií, rodinných podnikov a poradenských spoločností, ktoré im pomáhajú s generačnou výmenou, no chýba „ucho“, ktoré by načúvalo a chopilo sa riešenia týchto problémov.
Vo vláde chýba ten, kto by si uvedomoval dôležitosť rodinného podnikania a aktívne riešil legislatívu pre rodinné podniky. Ide o prierezovú agendu, ktorá sa netýka jedného rezortu. No a keď téma nemá majiteľa, tak sa deje to, čoho sme boli svedkami v roku 2024 – ďalší premrhaný rok.
Čo by sa malo prioritne riešiť?
Sú to zmeny v dedičskom práve či zavedenie zvereneckých fondov alebo rodinných nadácií do slovenskej legislatívy. Ďalej je to odstránenie niektorých daňových bariér tak, aby prevod rodinnej firmy z generácie na generáciu nebol zaťažený ďalšími daňami. Odstrániť tieto špecifické bariéry bolo už včera neskoro.
Ako ste videli spomínanú registráciu?
Kritizovali sme tento nápad a nevideli sme v ňom žiadny zmysel, iba množstvo novej byrokracie pre tých, ktorí by sa rozhodli túto možnosť využiť. A, bohužiaľ, dopadlo to presne tak, ako sme očakávali. Za rok a pol od účinnosti novely ju nevyužila žiadna rodinná firma na Slovensku. Je to najzbytočnejší zákon, ktorý bol prijatý. A namiesto toho, aby bol zrušený, dnes počúvame, že ho treba nejako vylepšiť, opraviť. Bolo by už načase vypočuť hlasy z prostredia rodinných firiem a prijať opatrenia, po ktorých roky voláme. Vzhľadom na význam rodinných firiem je ignorancia ich problémov nepochopiteľná.
Okrem špecifík tu je konsolidačný balíček, ktorý sa dotkne všetkých naprieč celým podnikateľským spektrom. Ako tieto zmeny zasiahnu rodinné podniky?
Dotknú sa firiem podľa toho, v akých sektoroch podnikajú a aké sú veľké. Vláda začala deliť firmy na bohaté a ostatné, podľa toho, aký majú veľký obrat. A tie s vysokým obratom trestať vyššími daňami. Zmeny v DPH sa niektorých sektorov dotknú pozitívne, iným podnikanie skomplikujú. A transakčná daň sa plošne dotkne negatívne každej firmy a tých, ktorí majú dlhší subdodávateľský reťazec na Slovensku, výrazne negatívnejšie, pretože ju bude potrebné platiť opakovane.
Je to unikát v eurozóne. Spôsob prijatia toho zákona bol veľmi nešťastný. Navyše nepomôže tomu, aby firmy rozvíjali svoje podnikanie na Slovensku. Skôr naopak, je to ďalší dôvod, prečo investovať v iných teritóriách. Daňový systém potrebuje opak toho, čo sa deje – zjednodušiť a odstraňovať priestor na úniky. Deje sa opak. Vláda na jednej strane chce vybrať viac daní a na druhej strane vytvára priestor na vznik šedej ekonomiky.
Šéf Spolkového zväzu nemeckého priemyslu Siegfried Russwurm vo vlaňajšom rozhovore pre TREND povedal, že značné percento stredne veľkých nemeckých rodinných podnikov, ktoré nesú vysokú záťaž, uvažujú o premiestnení do iných krajín. Deje sa to aj na Slovensku?
Deje sa to v celej Európe, Slovensko nevynímajúc. Dych stráca aj európska ekonomika, no zároveň sa Slovensko svojim európskym partnerom a susedom namiesto ich dobiehania vzďaľuje. Žiaľ, vidíme premrhaný potenciál.
A v týchto dňoch navyše nefungujú ani elementárne veci. Namiesto toho, aby sme riešili rozvoj podnikania, sa mnohé firmy zaoberajú tým, či zamestnanci prídu do práce, lebo behali po doktoroch kvôli papierovým receptom, alebo tým, aké problémy im spôsobuje paralyzovaný kataster. To, čo fungovalo elektronicky, odrazu nejde. V kombinácii s nedostatkom pracovnej sily a zároveň s nepredvídateľnými vládnymi opatreniami voči podnikateľom nie je prekvapením, že viaceré firmy prestávajú rozvíjať svoje podnikanie na Slovensku.
Čo môžu rodinné podniky urobiť, aby si aj v turbulentnom ekonomickom prostredí udržali konkurencieschopnosť?
Každá firma, ktorá chce prežiť, sa prispôsobí akejkoľvek situácii. Podnikateľ musí byť z podstaty optimista a musí sa vedieť vynájsť. Vždy je tu však otázka – za akú cenu? Cenou v súčasnosti bude nižší rast ekonomiky, menej pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou a vyššími mzdami.
Uvidíme menej strihaní pások pri otváraní nových firiem a viac správ o tom, ktoré firmy sa zatvárajú. Firmy zároveň málo komunikujú to, prečo niektorú investíciu na Slovensku neuskutočnili. Ak by to robili, politici by si zrejme viac uvedomovali dôsledky svojich krokov. A opäť sa vraciam ku konsolidačnému balíčku, ak by sa správali firmy tak ako vláda, dávno by skrachovali.
Firma v ťažkých časoch v prvom rade hľadá interné rezervy, optimalizuje všetko, čo sa dá, a až v poslednom kroku prenáša náklady na svojich zákazníkov a partnerov. Vláda ako prvé zvyšuje dane a nehľadá rezervy vo svojom vnútornom fungovaní.
Kde by ste napríklad škrtali vy? Uvediete príklady?
Dlhodobo sa hovorí o budúcej verejnej správe a rastúcom počte zamestnancov, ktorých je skoro 450-tisíc. Ak sa pozrieme na ministerstvá, vidíme také, ktoré v priebehu uplynulých piatich rokov zdvoj- alebo dokonca strojnásobili počet svojich zamestnancov. Zdanlivé šetrenie, keď sa päť štátnych inštitúcií zlučovalo do jednej, dopadlo tak, že zlúčená inštitúcia má o sto zamestnancov viac ako päť predošlých. No priestor na znižovanie výdavkov nie je len pri úradníkoch.
Čo ďalšie?
Napríklad školstvo. Na základných školách sme pred tridsiatimi rokmi mali v priemere na jedného učiteľa dvadsať žiakov, dnes ich je asi dvanásť a kvalita vzdelávania nerastie. Môže si to krajina, ktorá sa od svojho vzniku každoročne zadlžuje, dovoliť?
Ďalšou oblasťou, ktorou sa treba zaoberať, je majetok štátu a činnosti, ktorým sa venuje. Napríklad či má riešiť bankové služby a mať podiel v komerčnej banke, či má organizovať výstavy a potrebuje vlastniť výstavisko a podobne. Alebo je efektívnejšie tento majetok predať a prispieť tak k zníženiu dlhu.
A systémové riešenia?
Slovensko potrebuje razantnejšie škrtanie v štátnej správe a vo verejných výdavkoch. Je potrebné prijať opatrenia, ktoré k tomu prispejú. Napríklad pravidlo, že keď sa predkladá nejaký nový výdavok, či už ho predkladá poslanec, alebo minister, tak by mal automaticky predložiť aj návrh, kde tieto peniaze ušetrí, aby nevznikol tlak na nové dane a zadlžovanie.
Ak vo verejnej správe vidíme veľký počet zamestnancov, tak tých, ktorí odchádzajú do dôchodku, nenahrádzať ďalšími. Treba sa pozrieť na sieť škôl a zracionalizovať ju. Vytvoriť tlak na držiavanie lehôt, a ak úrad v zákonnom termíne nerozhodne, tak to považovať za súhlas. A veľkou témou je aj oblasť rôznych dávok a ich zneužívania.
Ak štát opakovane prichádza s balíčkami opatrení na boj proti daňovým podvodom, očakávali by sme rovnaké balíčky opatrení na boj proti zneužívaniu sociálneho systému, napríklad pri péenkách či materskej. Na tieto oblasti idú stámilióny ročne, takže priestor na úspory je pomerne značný.
Ak zostaneme pri rodinnom podnikaní, aká môže byť naďalej úloha štátu v jeho podpore, aj v spolupráci s odbornými podnikateľskými organizáciami?
Ak chceme prijať najlepšie možné riešenie, tak to nejde bez odbornej diskusie. Bohužiaľ, riešenia často vznikajú od stola, na ministerstvách.
Majitelia rodinných firiem na Slovensku žijú, chcú tu žiť aj ďalej a majú bližší vzťah k regiónu aj k svojim zamestnancom.
Preto by sa k nim štát nemal správať macošsky – či už na vrcholnej úrovni, alebo aj z pohľadu miestnych samospráv, a nemal im hádzať polená pod nohy.
Ak však vidíme, že napríklad vysokopríjmové pracovné pozície sú čoraz viac zdaňované, potom ani zamestnanec nemá záujem robiť na danej pozícii na Slovensku a ani firma nemá príliš veľkú motiváciu vytvárať tu takéto pracovné miesta. Aj to je jeden z dôvodov, prečo nám utekajú schopní a šikovní ľudia do zahraničia.
Zastupujú regióny, samosprávy úlohu štátu v podpore podnikania?
Celkovo si v ekonomickej politike vieme predstaviť oveľa väčšiu úlohu samospráv, čo však bez legislatívnych zmien nejde.
Rodinné podniky by mohli byť impulzom, aby sa niektoré zaostalejšie regióny nadýchli a posunuli vpred.
Ak hovoríme o legislatíve a mohli by ste si vybrať – mala by byť špeciálna legislatíva pre rodinné podnikanie alebo by skutočne postačovali ekonomické zmeny pre podnikanie ako také?
Namiesto špeciálnej legislatívy je dôležité prestať vymýšľať rôzne dane na financovanie neefektívnych výdavkov a regulácie, ako majú registrované rodinné firmy použiť svoj zisk. Naopak, treba nechať na manažmentoch firiem, aby rozhodovali, čo budú robiť so svojimi peniazmi, do akých oblastí investujú, rozviazať im čo najviac ruky, aby sa mohli prispôsobiť výzvam, ktoré súvisia s digitalizáciou alebo so zmenami v globálnom prostredí.
Súčasťou týchto opatrení musí byť kvalita pracovnej sily a to, akí absolventi vychádzajú zo slovenských škôl. V takom prostredí sa bude dariť aj rodinným podnikom.
Takisto je potrebné, aby sa konečne odstránili bariéry, ktoré súvisia s generačnou výmenou.
A keď sa všetky tieto témy vyriešia, potom sa môžeme zamýšľať nad tým, či nám treba nejakú nadstavbu.
Už niekoľko rokov existujú v Slovak Business Agency podporné programy, ktoré využívajú rodinné firmy pri generačnej výmene. Namiesto vymýšľania nových nástrojov je najmä v čase konsolidácie potrebné skôr zefektívňovať tie existujúce.
- Ján Solík
Od marca 2020 je prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska a členom prezídia Republikovej únie zamestnávateľov. Podnikateľským témam sa začal venovať už počas vysokej školy a v roku 2010 stál pri zrode Združenia mladých podnikateľov Slovenska, ktoré desať rokov viedol. Zaoberá sa daňami, regulačným zaťažením v podnikaní a rozvojom podnikateľského vzdelávania na školách. Je absolventom Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde ukončil doktorandské štúdium.
Ak by aj ekonomické prostredie fungovalo viac-menej ideálne, stále by zostávala špecifická výzva pre rodinné firmy, ktorou je generačná výmena. Ako sa to na Slovensku darí?
Generačná výmena prebieha bez ohľadu na to, či máme na ňu pripravený regulačný rámec alebo nie. Zakladatelia firiem starnú, odovzdávajú svoje firmy deťom. Mnohí uvažujú nad tým, či potomkovia sú vôbec pripravení alebo ochotní ju prevziať, alebo je lepšie zapojiť do majiteľskej štruktúry a ďalšieho rozvoja firmy manažment, ktorý vo firme pôsobí, či hľadať niekoho zvonku. Alebo firmu predať.
No aj tam, kde generačná výmena prebehne, sa to nie vždy podarí.
Na Slovensku dnes ešte nevieme povedať výsledky a dáta z generačných výmen. Podľa štatistík zo sveta je to len jedna tretina rodinných firiem, ktorá zvládne úspešne odovzdanie pri prvom medzigeneračnom prechode. To číslo nie je veľmi optimistické.
O to dôležitejšie je, aby štát nesprávne nastaveným regulačným prostredím alebo negatívnymi zmenami v podnikateľskom prostredí nepridával ďalšie dôvody, prečo by sa to podariť nemuselo. Zvyšok je už na podnikateľoch a ich potomkoch, aby sa zhostili tejto úlohy. Každá generácia vedie firmu inak.
Rodinné firmy sú postavené na tradíciách a zachovaní tradičných hodnôt, ktoré chcú zachovať napriek rýchlo sa meniacemu svetu. No zároveň musia inovovať, aby dokázali uspieť na súčasnom trhu. Ako to zladiť?
Je to jedna z hlavných výziev. Tá najťažšia úloha je nájsť balans medzi tým, ako to robili zakladatelia firiem, a zmenami, ktoré prináša nastupujúca generácia. Rodinné firmy to riešia rôzne. Často sa rodičia stiahnu z riadenia rodinnej firmy a pôsobia v role mentorov. Dôležité je, aby tí, ktorí preberajú rodinnú firmu, mali dostatok kompetencií. A aby im pôvodní zakladatelia dôverovali a nezasahovali v prílišnej miere do ich rozhodnutí.
Časté zmeny neprospievajú ani rodinnému podnikaniu. Opakovane ste kritizovali skrátené legislatívne konania a chýbajúcu komunikáciu, keď odborné podnikateľské združenia nemôžu v dostatočnom čase pripomienkovať niektoré zmeny. Je to ďalšia výzva?
Je dôležité, aby bolo viac počuť hlas samotných rodinných firiem. Aby nekomunikovali výhrady len individuálne, ale jednotnejšie. Intenzívnejší spoločný hlas by mohol pomôcť pohnúť sa z miesta, na ktorom roky Slovensko prešľapuje.
Čo považujete za najväčšie výzvy pre rodinné podniky v roku 2025?
Budú sa musieť prispôsobiť čoraz väčšej neistote, z externého prostredia, aj neistote, ktorá vyplýva z podnikateľského prostredia na Slovensku. Ale verím, že nastupujúca generácia je na tieto výzvy pripravená a podarí sa jej ich zvládnuť.
Téme rodinného podnikania na Slovensku sa bude venovať aj TREND konferencia Rodinné firmy 2025, ktorá sa uskutoční 13.marca v Bratislave. Podrobnosti na www.trendkonferencie.sk
Ďalšie dôležité správy
